Pre veriacich je Veľká noc najdôležitejším a najväčším kresťanským sviatkom, keď si pripomínajú smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Pre ostatných sú to krásne jarné sviatky a oslava znovuzrodenia po dlhej zime.
Tak či onak, všetky naše príbytky sú vyzdobené tradičnými dekoráciami – farebnými vajíčkami, bahniatkami, často nechýba sladký pečený baránok, zažatá sviečka, či roztomilý zajačik.
Toto všetko nielenže dodá nášmu domovu sviatočnú atmosféru, ale má aj starý hlboký význam.
Vajíčko je začiatkom nového života
Vajce obsahuje zárodok života, a tak sa nemožno čudovať, že sa stalo symbolom plodnosti, úrodnosti, života, ba aj vzkriesenia. V predkresťanských dobách ho dokonca niektoré kultúry dávali do hrobu mŕtvemu.
Pohania používali vajíčka aj pri oslavách jari, keďže je symbolom nového života a je znakom toho, že sa dlhá zima končí.
Ďalší význam dali vajíčku aj kresťania, pre ktorých je tiež symbolom zázračného zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Aj vajce je totiž akoby zamknutým „hrobom“, v ktorom je predsa len ukrytý nový život.
Preto vajíčko na veľkonočnom stole nesmelo chýbať a keďže ho počas pôstu pre jeho živočíšny pôvod nemohli ľudia jesť, cez sviatky si to náležite vynahradili.
O tento symbol života sa ľudia, pochopiteľne, chceli podeliť a takto nejako zrejme vznikol zvyk vďaka ktorému dievčatá dávali chlapcom ako darček vajíčka.
Pôvodne sa dávali surové a nefarbené. K farbeniu prišlo nielen kvôli tomu, že biela farba bola u našich predkov považovaná za smútočnú, ale aj preto, lebo takto vyzeralo vajíčko omnoho krajšie a lákavejšie.
„Najstaršie maľované vajíčka sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii z polovice 3. tisícročia p. n. l. Na slovanských obetiskách, a najmä v hroboch, sa našli ornamentom zdobené biele aj farebné škrupinky, i vajíčka z mramoru a z hliny. Na našom území boli škrupinky objavené v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi, na ktorých bolo zreteľné červené zafarbenie,“ vysvetlil pre denník SME etnograf Alojz Kontrik.
„Najčastejšie sa vajce namáčalo do červenej farby – farby krvi a ohňa, ale aj mladosti. Silu vajíčka ešte umocňovali symbolmi, z ktorých sa vyvinuli rôzne ornamenty. Na území Slovenska to boli známe Perúnove blesky. Tieto ornamenty sa postupne prenášali z generácie na generáciu a v súčasnosti sa už nedá zistiť, kde ktorý vzor vznikol, a čo pôvodne znamenal,“ dodal.
A prečo veľkonočné vajíčka nazývame aj kraslice? Vraj by to mohlo byť práve vďaka červenej farbe, ktorou sa pôvodne zdobili.
Červený sa totiž po rusky povie krasnyj a práve to mohlo vytvoriť základ kraslíc.
Baránok ako víťaz
Či už ako sladký koláč, alebo dekorácia, baránok parí k veľkonočným sviatkom priam neodmysliteľne a do našej kultúry prenikol z tých dávnejších.
Podľa výskumov baránok ako symbol bol rozšírený už v predkresťanských časoch v okolí dnešného Stredomoria, kde malo pastierstvo dôležité miesto a podobne to bolo aj v hebrejskej tradícii.
Boha považovali ľudia za svojho pastiera a oni boli ovečky z jeho stáda, ktoré má rád a privedie ich do nebeského kráľovstva.
Baránok bol kedysi aj obetným zvieraťom, často ho ľudia prinášali ako nevinnú obetu za svoje hriechy a to sa prenieslo aj do kresťanskej cirkvi.
Keďže Ježiš Kristus zomrel za naše hriechy na kríži, stal sa v podstate nevinným obetným baránkom, ktorý trpel za nás. Na mnohých obrázkoch sa však znázorňuje s víťaznou vlajkou, pretože Kristus zvíťazil nad smrťou.
Veľkonočná svieca je zrodenie
Svetlo, ako znamenie života, je dôležitým symbolom vo všetkých kultúrach. Veľkonočná sviečka symbolizuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý vstal z tmavého hrobu a zvíťazil nad smrťou.
Podľa starej tradície sa veľkonočná svieca – paškál zapaľuje od posväteného ohňa v kostole na slávnosti Vzkriesenia na Bielu sobotu a od nej si svoje sviečky zapaľujú veriaci a prinášajú do svojich domovov.
Ukrižovali len tých najhorších
Ježiš Kristus síce zomrel na kríži, tento symbol je však omnoho starší. Kríže zhotovovali už Egypťania, Číňania aj Kréťania a jeho význam bol v rôznych kultúrach a náboženstvách univerzálny – bol akýmsi spojením medzi nebom a zemou. Symbolom božstva je vertikálne – dlhé rameno a symbolom ľudstva je horizontálne – kratšie rameno. A takto sa kríž stal symbolom večnosti.
Ukrižovanie človeka však patrilo k výnimočne krutým a ponižujúcim trestom. Na kríž pribíjali iba tých „zločincov“, ktorí si zaslúžili pohŕdanie. Ježiš mu však napokon dal celkom nový význam.
Voda pre krásu i zdravie
Vývoj jednotlivých slovenských zvykov bol ovplyvnený aj oblasťami, v ktorých existovali. Každý zvyk sa stáročiami mení a patrí tu aj veľkonočná šibačka a polievačka.
„Dnes k nim mladá generácia dievčat nemá nijaký vzťah, ide skôr o odpor k týmto zvykom. Zdá sa im to ponižujúce, niečo ako útok na ich identitu ženy. Ale v skutočnosti to malo znamenať opak, aby rozkvitli, boli zdravé, krásne. Šlo o vliatie akejsi magickej miazgy a sily z vŕbového prútika a táto sila sa prepájala so silou mládenca, ktorý dievča šibal.
Aj staré ženy sa chceli nechať vyšibať, aby aj ony omladli, opekneli a zdravie im slúžilo. Po polievaní a šibaní nasledovalo vždy aj pohostenie, no dnes je to často o alkohole. Ide o príklad zvyku, ktorý sa z niečoho pozitívneho zmenil na niečo, čo nie je veľmi obľúbené.
Je však veľmi dôležité poznať našu históriu. Keď sa nás naše deti raz na šibanie a polievanie opýtajú, bolo by fajn, aby sme im vedeli vysvetliť jeho podstatu,“ vysvetlila etnografka Katarína Nádaská.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
