Čo je ústredným posolstvom Veľkej noci? Pre niekoho je to oslava nového života a prebúdzania sa prírody, pre iného je to najmä o tradíciách, dobrom jedle a blízkych. Veľká noc je však hlavne kresťanský sviatok, v ktorom si veriaci po celom svete pripomínajú ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Má však táto dávna udalosť ešte aj v súčasnosti ľuďom čo ponúknuť? Je dnešná spoločnosť iná, ako bola tá pred 2000 rokmi? Na všetky tieto otázky odpovedal dekan Spišského dekanátu Rožňavskej diecézy, koordinátor Rady Katolíckej charizmatickej obnovy na Slovensku a gelnický farár, DUŠAN LUKÁČ.
Príbeh Veľkej noci sa viaže na udalosti, ktoré sa odohrali asi pre 2000 rokmi na, pre nás vzdialenom mieste a v inej kultúre. Pre súčasného človeka, ktorý sa o to veľmi nezaujíma, to môže pôsobiť cudzo. Čo si teda môže niekto taký vo veľkonočnom príbehu nájsť, čo by ho oslovilo alebo s čím by sa vedel stotožniť?
- Keď sa pozeráme na naše obrady počas troch dní Veľkej noci, tak ich forma je veľmi pestrá, výpovedná a overená časom. Má veľmi starý, až starobylý pôvod. Táto výpovedná hodnota sa v cirkvi stále uchováva.
Keď berieme do úvahy aj umenie, kultúrne pamiatky, tak cirkev je organizácia alebo spoločenstvo, ktoré to, čo sekulárny svet berie ako kultúru alebo umenie, používa od nepamäti rovnako a používa to v praxi.
Raz som uviedol na jednom menšom sympóziu o ochrane pamiatok taký príklad, že máme kalichy, ktoré sú kultúrnou pamiatkou, no my ich používame denne pri liturgii. Používame aj kostoly. Napríklad aj náš kostol, ktorý sa začal stavať už v 13. storočí. Odvtedy nikdy nezmenil svoj účel ani nebol odstavený od svojho používania.
Takže toto je taký problém cirkvi, že vo svojom vyjadrení používa veci, ktoré vypovedajú stále o tom istom, takže nepozerá na to, či majú sto alebo dvesto rokov. Uchováva tieto veci vo svojej tradícii, pretože jej to je blízke.
To, že je to pre sekulárny svet nezrozumiteľné, je práve v tom, že byť praktizujúcim kresťanom znamená byť určitým spôsobom zasvätený do niečoho, čo vonkajší svet nevidí.
Ale určite tam hodnota pre dnešného človeka môže byť práve z toho dôvodu, že cirkev bola dlho reálnou súčasťou spoločnosti. Prostredie, v ktorom vyrastáme, sa formovalo od istého obdobia kresťanskou vierou. Cirkev sa spolupodieľala na vytváraní spoločnosti, ktorá bola v symbióze s cirkvou a náboženským vyjadrením.
Takže určite vo veľa ľuďoch, ktorí k tomu nemajú vzťah ani veľký kontakt s cirkvou, aspoň zarezonuje, že ide práve o Ježiša Krista a jeho spásonosné dielo pre nás.
Ako kňaz sa musíte o viere aj rozprávať s mnohými ľuďmi, a to s neveriacimi aj veriacimi. Zaujímajú sa ľudia vôbec o posolstvo Veľkej noci? Chápu ho?
- Myslím, že ani nie. Hoci to človeku môže niečo hovoriť, pretože vyrastá v prostredí, kde to bolo dlho súčasťou života. Pred mojím obrátením, ktoré nastalo počas štúdia na vysokej škole a dovŕšilo sa na jeho konci, keď som mal 29 rokov, predtým, než som sa stretol so svedectvom o Ježišovi Kristovi, s jeho menom a s tým, kto je, som sa nad tým veľmi nezamýšľal.
Môžem povedať, že som sa veľmi aktívne zúčastňoval na Veľkej noci iba v tom, že som chodil na oblievačku, hostil som sa, jedol som.
Pretým som to však veľmi nehľadal, ani mi absolútne nenapadlo, že to súvisí s nejakým Ježišom Kristom a jeho smrťou, s krížom a vzkriesením, lebo o tom tá Veľká noc je.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
