MARTIN IŠTVAN vedie Dobrovoľnícke centrum Košíc. To zastrešuje dve dlhodobé aktivity Dobrovoľnícku jar a Dobrovoľnícku jeseň. V rámci nich dobrovoľníci pracujú na skrášľovaní svojho bezprostredného okolia, často sú to škôlky, ihriská alebo domovy sociálnych služieb či útulky.
Dobrovoľnícka jar a jeseň majú dlhoročnú tradíciu v Košiciach, majú ľudia stále záujem zapojiť sa?
- Je záujem, len to celé stojí na tom, ľuďom vytvoriť podmienky. Ak sú, tak radi prídu. Košické dobrovoľnícke centrum sa venuje najmä environmentálnemu dobrovoľníctvu, napríklad známej revitalizácii materských škôl, už ich máme za sebou viac ako dvadsaťpäť a o mesiac a pol opäť pokračujeme. Od rodičov sme mali výbornú spätnú väzbu.
Nie je dobrovoľníctvo efektívnejšie a ľudia sa doň zapoja radšej, ak ho robia pre seba? Napríklad do revitalizácie dvora materskej školy sa zrejme zapoja len rodičia detí, ktoré tam chodia, prípadne bezprostrední susedia.
- Pri každej akcii máme iné zloženie ľudí, ale vždy je to postavené na určitom druhu lokálpatriotizmu a spolupatričnosti. Samozrejme, ak mám dieťa v tej konkrétnej škôlke, mám väčšiu motiváciu prísť. Ak sme robili dobrovoľnícku činnosť v jazdiarni Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie, prišli decká z klubu, z mestskej časti Západ a KVP, stále sa to nejakým spôsobom dotýka komunity. Je logické, že ak sa niečo robí na KVP, neprídu ľudia z Furče.
Ako sú organizácie spokojné s dobrovoľníkmi, nie je tu ten aspekt, že je to zadarmo, tak sa nemusíme tak veľmi snažiť a prácu aj odfláknem?
- Druh práce, ktorý vytvárame, nie je náročný. Vždy je to práca, na ktorú netreba špeciálne povolenia a certifikáty, jednoducho nebudeme stavať v škôlkach nové ihriská, robíme drobnosti, ktoré zvládne ktokoľvek - vyplieť burinu, namaľovať plot, pohrabať listy. Aj to je veľká pomoc, lebo napríklad v škôlke na niečo také nie je čas.
Ako sa dá namotivovať človek, ktorý je denne v práci, po príchode domov ho ešte čaká rodina a domácnosť a vy od neho chcete, aby v sobotu ešte šiel maľovať preliezačky do škôlky.
- Poviem to na svojom príklade. Som manažér vo veľkej firme, ešte mám vlastnú spoločnosť, iné občianske združenie, som člen amatérskej hokejovej ligy v Košiciach a toto robím preto, lebo je to pre mňa psychohygiena. Prídem v sobotu s kamošmi, stretnem nových ľudí, a na konci dňa odchádzam s pocitom, že som zlepšil okolie, kde žijem. S touto motiváciu prichádza väčšina ľudí. Niečo tu po mne ostane.
Čo prinesie Dobrovoľníckemu centru Košíc fakt, že sú Košice tento rok Európske hlavné mesto dobrovoľníctva?
- Ja si od toho sľubujem najmä viac informácií pre ľudí, dozvedia sa viac o dobrovoľníctve a to bude prospešné. Na konci roka možno budem môcť povedať, že sme na Dobrovoľníckej jari a Dobrovoľníckej jeseni nemali päťsto, ale tisíc dobrovoľníkov. Čo sa týka napríklad financií, to sa bude dať skutočne povedať až na konci roka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
