V rozprávkach to býva zväčša tak, že si šarmantný a bohatý princ všimne skromné a krásne dievča, zaľúbi sa do nej a vezme ju so sebou do zámku, kde sa z nej stane kráľovná.
Realita však býva zväčša odlišná.
Dôkazom toho je aj príbeh lásky britskej kráľovnej Alžbety II. a jej manžela princa Filipa.
Tohto roku to bude presne 80 rokov od ich prvého a pokojne možno povedať aj osudového stretnutia.
Bolo to v júli 1939, keď v tom čase úradujúci britský kráľ Juraj VI. navštívil námornú školu v Dartmouthe.
Spoločnosť mu robila staršia dcéra, v tom čase 13-ročná Lilibet, ako Alžbetu doma volali.
Mladučkú princeznú upútal vysoký a atraktívny dôstojník Filip, princ grécky a dánsky, prapravnuk kráľovnej Viktórie.
On mal o päť rokov viac a za sebou skúsenosti v armáde, no aj napriek tomu iskra preskočila a mladí ľudia si začali písať.
Prišla však druhá svetová vojna, počas ktorej Filip slúžil v britskom vojenskom námorníctve a Alžbeta sa pripojila k ženskému pomocnému zboru ako nižšia dôstojníčka Alžbeta Windsorová.
Cvičila sa v riadení a údržbe vojenských nákladných vozidiel a dosiahla funkciu mladšej veliteľky.
Po vojne sa vzťahy Lilibet a Filipa zintenzívnili, no kým sa spolu postavili pred oltár, nebolo to také jednoduché a bezstarostné, ako býva v rozprávkach.
Dvaja následníci trónu
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že manželstvu týchto dvoch mladých ľudí nestálo v ceste nič.
Technicky boli obaja následníci trónu, ich rody mali väzby na väčšinu vládnucich európskych rodov a boli aj vzdialenejší bratranec a sesternica.
Problémov však bolo mnoho a to, že ich obaja mladí ľudia boli schopní a ochotní prekonávať, svedčí nielen o ich očarení jeden druhým, ale aj o ich vytrvalosti.
Filip sa narodil v roku 1921 na Korfu ako princ grécky a dánsky a v skutočnosti má viac kráľovskej krvi ako jeho manželka.
V Grécku však nežil ani rok, pretože po politickom prevrate musela celá rodina v podstate zo dňa na deň utiecť do Paríža, kde zadarmo žili v dome bohatých príbuzných.
Princ bez majetku
Spoločenský pád rodinu pochopiteľne výrazne poznačil. Filipov otec, princ Andrej, odrazu nemal čo robiť, u matky Alice z Battenbergu sa začalo prebúdzať psychické ochorenie.
Staršie sestry sa vydali za nemeckých šľachticov a Filip musel ako osemročný opustiť Francúzsko a ísť študovať do Británie. Mal neradostné detstvo a životom sa aj napriek vysokému šľachtickému titulu pretĺkal v podstate bez prostriedkov.
Keď v roku 1944 zomrel jeho otec, Filip po ňom zdedil len oblečenie a pečatný prsteň.
„Ak by sa princ Filip neoženil s Alžbetou, bol by pravdepodobne len dobrým námorným dôstojníkom. Vždy bol veľmi šarmantný a príťažlivý muž, takže je možné, že by sa dobre oženil s inou ženou. Ale pravdepodobne by sme o ňom nepočuli,“ hovorí o hypotetických možnostiach princa Filipa Jozef Matej, znalec britskej kráľovskej rodiny.
Budúca kráľovná
Princezná Alžbeta, ktorá sa narodila v roku 1926, sa naproti tomu už od detstva dôsledne pripravovala na úlohu budúcej kráľovnej.
Jej otec, kráľ Juraj VI., nastúpil na trón po nečakanej abdikácii svojho brata, kráľa Eduarda VIII.
Na úlohu kráľa sa necítil byť predurčený ani pripravený a rozhodol sa, že jeho najstaršie dieťa, Alžbeta Alexandra Mária, bude mať štart uľahčený dôkladným vzdelaním, znalosťou všetkých zákonov a povinností.
Nebolo pochýb, že precízna Alžbeta má všetky predpoklady stať sa dobrou panovníčkou.
Hoci v období pred druhou svetovou vojnou už dohodnuté manželstvá v podstate neexistovali, stále nebolo jedno, koho si budúca kráľovná vezme za manžela.
Šesť libier na účte
Alžbeta na Filipa myslela už od stretnutia v roku 1939. Dôstojníkovi, ktorý bol v roku 1942 dokonca vyznamenaný za statočnosť, písala listy, bola to však skôr zdvorilostná korešpondencia.
Ani občasné návštevy Windsoru nepriniesli zmenu situácie.
Tá nastala až v roku 1943, keď Filip na dovolenke uvidel účinkovať vtedy sedemnásťročnú Alžbetu vo vianočnom predstavení.
Obaja rodičia sa však zhodli na tom, že na vydaj je ešte príliš mladá.
Ideálna nebola ani jeho východisková finančná situácia.
„Kráľ si pochopiteľne dal Filipa preveriť a v správe, ktorú mu tajná služba doložila, bol aj výpis z účtu, ktorý v ten deň činil presne šesť libier,“ opisuje kurióznu finančnú situáciu Jozef Matej.
Neváhala
Napriek tomu v lete 1946 požiadal Filip Alžbetu o ruku.
Súhlasila okamžite, ani sa neporadila s rodičmi.
Tým nezostalo nič iné, ako voľbu svojej dcéry rešpektovať, pravdaže s istými podmienkami.
Oficiálne zasnúbenie bude musieť počkať až do Alžbetinej plnoletosti a Filipa čaká náročný proces, ktorým musel už vopred dokázať lojalitu svojej budúcej manželke.
Vzdal sa všetkého
Hoci pochádzal zo starého rodu, jeho matka sa narodila na hrade Windsor, študoval v Británii a počas vojny slúžil britskému národu, pre väčšinu ľudí bol prišelec, chudák a hlavne Nemec.
Dánska kráľovská rodina, ktorá do roku 1922 vládla v Grécku, bola skutočne z väčšej časti nemecká a reputáciu nezlepšovalo ani to, že manželia Filipových starších sestier boli nemeckí šľachtici s väzbami na NSDAP.
Bolo nevyhnutné, aby sa Filip od svojho rodu dištancoval.
Vo februári 1947 získal britské občianstvo a vzdal sa titulu Jeho kráľovská Výsosť princ Filip grécky.
Keďže nemal priezvisko, rozhodol sa pre Mountbatten, čo bola anglická verzia mena Battenberg, priezviska jeho matky.
Zásnuby sa konali začiatkom júla a dátum svadby sa stanovil na 20. novembra toho istého roku.
Krátko pred svadbou mu kráľ udelil niekoľko šľachtických titulov a vyhlásil, že má byť opäť titulovaný ako Jeho kráľovská Výsosť vojvoda z Edinburghu.
Ako sa budú volať deti?
V náročnom povojnovom období bola svadba dôležitá udalosť.
Napriek mrazivému dňu sa pred Westminsterským opátstvom zišli tisíce ľudí, pre ktorých bolo manželstvo následníčky trónu symbolom budúcej prosperity.
Mladí manželia sa po návrate zo svadobnej cesty dočasne nasťahovali do bytu v Buckinghamskom paláci, kým sa neupraví ich sídlo Clarace House.
Filip pracoval ako úradník na Admiralite, Alžbeta čoraz intenzívnejšie pracovala pri plnení úloh následníčky trónu.
Zdravie jej otca bolo totiž už v tom čase podlomené.
Princ Charles sa narodil v novembri 1948, princezná Anna v auguste 1950.
Ďalší dvaja synovia prišli na svet až s výrazným odstupom, Andrew v roku 1960 a Edward v roku 1964.
Do veľkej miery za to mohla aj Alžbetina korunovácia v roku 1953, no americká historička Sally Badell Smithová, autorka publikácie Elizabeth the Queen: The Life of a Modern Monarch, zdôrazňuje aj iný problematický faktor, ktorý mohol zavážiť.
Keď v roku 1952 zomrel Juraj VI. a Alžbeta sa po jeho smrti stala kráľovnou, Filip očakával, že pri rozhodovaní o svojom vladárskom mene vezme do úvahy aj jeho.
Podobne ako kráľovná Viktória, mohla aj Alžbeta prijať manželovo priezvisko, no na radu Winstona Churchilla si ponechala svoje priezvisko Windsor.
„Som jediný chlap v tejto zemi, ktorý nemôže dať deťom svoje meno,“ hneval sa podľa Smithovej Filip pred priateľmi.
Alžbeta cítila, že ranila manželove city, preto sa s odstupom času pokúšala o isté ústupky.
Dcéra Anna nosí obe priezviská Mountbatten-Windsor.
Milióny ľudí videli Filipa pokľaknúť pred kráľovnou
Podľa viacerých historikov a znalcov kráľovskej rodiny prišilo k zlomu ich manželstva v roku 1953, keď bola Alžbeta pomazaná a korunovaná za kráľovnú Alžbetu II.
Korunovácia je náboženský rituál podobný vysväcovaniu kňazom a pre vladára a vladárku znamená, že až do smrti musí niesť zodpovednosť za svoju krajinu.
Po korunovácii už nemôže abdikovať.
Alžbetina korunovácia bola prvá, ktorú vysielala televízia a vidieť ju mohlo približne 20 miliónov ľudí.
„Po tom ako kráľovnej položia počas korunovácie na hlavu korunu, pristupuje k nej jej manžel, pokľakne a veľmi opisným veršom jej prisahá lénnu poslušnosť, najvyššiu oddanosť a ochranu. Viacerí odborníci na kráľovskú rodinu tvrdia, že toto bol moment, kedy si Filip uvedomil, že vždy bude druhý,“ hovorí Jozef Matej.
Kráľovský pár si musel rozdeliť povinnosti.
Filip nikdy nemal prístup k červeným škatuliam, v ktorých Alžbeta dvakrát denne dostávala obsiahlu úradnú agendu.
Jeho úloha bola najvýznamnejšia v čase, kým princ Charles nedosiahol plnoletosť.
V tom čase bol regentom a v prípade Alžbetinej smrti by vládol za svojho syna.
Mal však množstvo reprezentatívnych povinností.
Svoju manželku sprevádzal a často aj zastupoval pri zahraničných cestách.
Ministerstvo v pohotovosti
„Alžbeta ním pravdepodobne bola dlho očarená, no musela byť trpezlivá, lebo princ Filip nevynikal diplomaciou a pri každej zahraničnej ceste bolo ministerstvo zahraničných vecí v pohotovosti.
Jeho zmysel pre humor často v rodiacich sa diplomatických vzťahoch vedel vytvoriť zvláštnu atmosféru,“ hovorí Jozef Matej.
Autorka Sally Badell Smithová vo svojej knihe opisuje viacero kurióznych momentov, ktoré najmä na konci šesťdesiatych rokov narobili diplomatom vrásky.
Za všetko hovorí príhoda z oficiálnej návštevy Číny, keď Filip britským študentom neodporúčal zostávať pridlho v krajine, aby sa im nezošikmili oči.
Napriek tomu malo manželstvo s Filipom pre kráľovnú obrovský význam.
Jeho spravovanie viacerých panstiev prinieslo zisk aj technologické inovácie.
V roku 1982 napríklad nechal nainštalovať jedny z prvých solárnych panelov v Británii.
Pre Alžbetu je zdrojom stability, čo sa naplno prejavilo najmä v komplikovaných deväťdesiatych rokoch, kedy bola popularita britskej kráľovskej rodiny na minime.
Ustáli aj škandály
Dôvodom boli predovšetkým viaceré škandály kráľovských potomkov.
V roku 1992 sa rozviedla princezná Anna, v tom istom roku oznámil parlament odlúčenie princa Charlesa od svojej manželky princeznej Diany, ktoré vyvrcholilo ich rozvodom v roku 1996 a princezninou tragickou smrťou o rok neskôr.
V roku 1996 sa rozviedol aj najmladší syn princ Andrew.
Všetky partnerské nezhody šťavnato využívala bulvárna tlač, ktorá zverejňovala viaceré milenecké fotografie a prepisy telefonátov jednotlivých členov kráľovskej rodiny.
Medzi najexponovanejšie patril telefonát princa Charlesa s Camillou Parkerovou, v ktorom sa vyznal, že by v budúcom živote chcel byť tampónom v jej lone.
V týchto ťažkých časoch sa princ Filip a kráľovná Alžbeta všemožne snažili udržať rodinu pokope, Filip dokonca napísal viacero dobre mienených listov pre princeznú Dianu, ktorá bola od počiatku zdrojom rodinných rozbrojov.
Manželom nezostávalo nič iné, ako pokúsiť sa ustáť ich so vztýčenou hlavou.
Dnes sa kráľovská rodina opätovne teší veľkej popularite.
Stabilizácia rodinných pomerov sa najviac prejavuje v manželstve Alžbetinho a Filipovho vnuka, princa Williama s Kate Middleton, ktorí sú podľa viacerých odborníkov tímom budúcnosti.
Nie nadarmo ich viacerí porovnávajú a v mladej dvojici vidia nádejnú paralelu s manželstvom Alžbety II. a Filipa.
Rešpekt a obdiv
Keď sa raz princa novinári pýtali, aká je podľa neho príčina úspechu ich manželstva, vyhlásil: „Kráľovná je obdarená neobyčajne veľkou dávkou tolerancie.“
Pri zlatom výročí ich svadby v roku 1997 sa zase kráľovná vyznala z toho, čo pre ňu Filip znamená. „Celé roky bol, jednoducho povedané, mojou silou a oporou.“
A tak je zrejmé, že vzájomný obdiv a rešpekt, hlavná ingrediencia dlhoročných vzťahov, nechýba ani slávnemu šľachtickému páru.
Ani v kráľovskom manželstve nesmie chýbať humor
Nie je žiadnym tajomstvom, že dôležitou ingredienciou manželstva Alžbety II. a princa Filipa je jeho humor. Aj keď panovníčke zrejme nebolo vždy do smiechu, keď vďaka jeho vtipným komentárom hrozila dusná atmosféra na verejnosti, v súkromí ju vie dodnes vždy rozosmiať.
– Jeden Austrálčan raz princovi povedal: „Moja žena je doktorka filozofie a má omnoho významnejšie postavenie ako ja.“ Princ Filip mu hovorí: „Hej, hej, v našej rodine máme tento problém tiež.“
– Svojej manželke po jej korunovácii povedal: „Kde si vzala tento klobúk?“
– Prečo sa Filip rozhodol pre námorníctvo a nie vojenskú pechotu? „Nechcelo sa mi veľa chodiť.“
– Keď sa raz stretol princ s novinármi, pýta sa šéfredaktora The Independent: „A čo vy tu robíte?“ – na čo mu on odpovedá: „Pozvali ste ma.“ Princ potom dodá: „No ale prísť vás nikto nenútil.“
– Čo povedal princ Filip na domorodé umenie v Etiópii? – „Vyzerá to ako mazanice mojej dcéry.“
– Keď mu prezident Barack Obama hovoril, že raňajkoval s predstaviteľmi Spojeného kráľovstva, Číny a Ruska, princ sa ho opýtal: „A poznali ste, ktorý je ktorý?“
– V roku 2001, keď sa uskutočnila 73. Kráľovská varietná show, princ počas vystúpenia Eltona Johna poznamenal: „Kiež by si vypol mikrofón.“
– Keď v múzeu vedy zbadal, ako do seba narazili dvaja roboti, poznamenal: „Snáď sa nám tu nepária!“
– Na margo svojho štúdia skonštatoval: „Môj najobľúbenejší predmet v škole bolo vyhýbať sa zbytočnej práci.“
Vedeli ste?
– Keďže po vojne sa britská vláda sústredila na odstraňovanie škôd po náletoch, v krajine dlho vládol prídelový systém a neobišiel ani kráľovskú rodinu.
– Alžbeta si od momentu, keď ju Filip v roku 1946 požiadal o roku, šetrila svoje prídelové lístky, aby si mohla kúpiť vysnené svadobné šaty. Pri zásnubách získala do daru 200 lístkov a ostatné si odkladala. Viacero fanúšikov jej síce dobrovoľne posielalo svoje vlastné lístky, avšak takéto posielanie bolo nelegálne, a tak ich posielala naspäť.
– Filip Alžbetu požiadal o ruku prsteňom takpovediac tiež „z druhej ruky“. Neboli na ňom žiadne novo kúpené diamanty či iné drahé kamene, ale použil diamanty z maminej tiary.
– Na svadbe sa zúčastnilo dvetisíc hostí.
– Novomanželia v roku 1947 dostali 2500 svadobných darov a viac než 10-tisíc telegramov s gratuláciami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
