SOŇA (26) a LUKÁŠ (27) VALACHOVCI sú manželským párom len tri roky, no v spoločnom vzťahu sú omnoho dlhšie. Počas tých rokov prežili mnohé radosti, ale aj krízy a pády. A všetko, čo sa na tejto ceste spoločne naučili, sa rozhodli podať ďalej. V súčasnosti prednášajú po celkom Slovensku o tom, ako mať zdravý vzťah a že žiť inak sa oplatí. V rozhovore sme sa ich pýtali na to, ako sa vyvíjal ich vzťah, aj na to, prečo sa rozhodli žiť v predmanželskej čistote.
Vy ste spolu začali chodiť ako pomerne mladí, mali ste len 15 a 16 rokov. Poznali ste sa vtedy už dlhšie, alebo to bola láska na prvý pohľad?
L: Áno, začali sme spolu chodiť dosť skoro. Poznali sme sa asi rok, ale len veľmi zbežne.

Vedeli ste už v tom čase, že toto bola tá správna voľba, že je to pre vás ten povestný vyvolený partner na celý život, alebo ste k rozhodnutiu spoločne zostarnúť dospeli až v priebehu času?
S: Na začiatku to bolo také všelijaké. Môj manžel vždy hovorieva, že on bol rozhodnutý pre vzťah na celý život. Ja som si taká istá nebola. Popravde, hneď ako sme sa dali dokopy, som si povedala, že toto nemôže vydržať dlhšie ako dva týždne. Postupom času sa to vo mne menilo a napokon som si uvedomila, že Lukáš je veľmi vzácny človek.
Od momentu, keď ste spoločne začali chodiť, až do vašej svadby, uplynulo sedem rokov. Je to dlhá doba, počas nej sa človek zmení, dospeje, prehodnocuje svoje rozhodnutia, mení názory a pohľad na rozličné veci...... Ako sa zmenilo vaše nazeranie na váš vzťah?
L: Postupom času sme si uvedomili, ako veľmi sme sa za tých sedem rokov zmenili. Na začiatku sme boli dva veľké protiklady, aspoň čo sa týka našich pováh. To, že sme sa snažili budovať priateľstvo a celkovo to, ako sa vyvíjali naše životy, nás obrusovalo a stávali sa z nás čoraz zrelší ľudia.
Dostal sa váš vzťah niekedy aj do krízy, kedy ste vážne uvažovali o jeho ukončení?
- Áno, stalo sa nám to niekoľkokrát.
Čo túto krízu spôsobilo a čo vás motivovalo vrátiť sa späť k svojmu partnerovi a partnerke?
- Väčšinou to bolo tým, že sme začali rozmýšľať nad tým, či pre nás neexistuje niekto lepší.
S: Ja som sa okrem toho zamýšľala nad tým, či sa k sebe vôbec hodíme, či zvládneme po svadbe spolu fungovať v jednej domácnosti, skoordinovať svoje životy. Keď sme sa o tom rozprávali s odstupom pár rokov, zhodli sme sa na tom, že náš vzťah sa nám zdal príliš vzácny na to, aby sme ho zahodili kvôli niekomu, do koho sme platonicky zamilovaní. A ten druhý dôvod krízy, ten som prekonala tak, že som sa snažila na Lukáša pozrieť čo najrealistickejšie – uvedomiť si jeho silné a slabé stránky – a nakoniec som si povedala, že tam nevidím nič také nezvládnuteľné. Samozrejme, uvedomovala som si, že život je často nepredvídateľný, ale rozhodla som sa, že do toho idem.
V stave prvotnej zaľúbenosti sa každému človeku zdá jeho partner či partnerka ideálny a svet sa odrazu točí len okolo neho. Potom tento pocit odpadne a prichádza tvrdá realita, zrazu si začína uvedomovať na tom druhom chyby, zlozvyky a vlastnosti, ktoré mu odrazu prekážajú. Vtedy sa stáva, že sa vzťah mení z prechádzky ružovou záhradou na tvrdý boj o jeho udržanie. Prežívali ste aj vy niečo podobné? Čo bolo pre vás vo vzťahu takým najväčším bojom?
S: Áno, myslíme, že tejto fáze sa nikto nevyhne. Ja som toto obdobie prežívala tak, že mi niekedy prekážali rôzne úplne bežné veci. S tým som sa musela vyrovnať sama. Potom boli niektoré Lukášove vlastnosti alebo spôsob správania, ktorými mi liezol na nervy. Keďže sme sa snažili byť k sebe čo najúprimnejší, postupne sme si hovorili, čo nám navzájom na sebe prekáža. Trvalo nám istý čas, kým sme to dokázali vyjadriť tak, aby sme sa nepohádali, ale postupne sme sa naučili dávať a prijímať spätnú väzbu. Obaja sme boli ochotní sa meniť k lepšiemu, a myslím, že to je jedna z vecí, ktorá nám pomohla udržať si vzťah.
Jedným z princípov, na ktorých bol založený váš vzťah ešte pred svadbou, bola predmanželská čistota. Prečo ste sa ju rozhodli dodržiavať?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.