Pojem vysoká škola môže v mnohých ľuďoch vyvolávať zmiešané pocity. Zvažujú, či sa na ňu hlásiť, či sa im to v živote oplatí, či im má táto inštitúcia ešte čo ponúknuť. Pýtali sme sa preto čerstvých magistrov a inžinierov, čo im vysoká škola dala do života a či ich niečomu naučila.
Ľubica Bartošová: Vysoká škola mi dala veľa vzácnych kontaktov. Rozhľad. Kritické myslenie. Našla som tam cenné vzťahy a priateľstvá, ktoré veľmi ovplyvnili môj život. Vďaka vysokej škole som si nepriamo našla budúceho manžela. Študentský život mi ukázal, že každý má na to, aby robil, čo ho baví, dokonca aj ja. Naučila som sa nebáť sa príležitostí, skúšať nové veci a zároveň vážiť si to, čo mám, keď už som to konečne dosiahla. Viac ako vedomosti si však cením a vážim medziľudské vzťahy a zážitky, ktoré som počas výšky zažila.
Zuzana Onderková: Vysoká škola mi podľa mňa dala dobrý základ pre moju ďalšiu
profesionálnu dráhu - keďže som sa rozhodla pre doktorandské štúdium, rozhodne mám na čom stavať. Okrem množstva teoretických vedomostí mi moje štúdium umožnilo si aj prakticky vyskúšať prácu v laboratóriách. Okrem vzdelania mi vysoká škola umožnila spoznať veľa inšpiratívnych ľudí, zanietených vedcov a priniesla mi aj nové priateľstvá a nezabudnuteľné zážitky. Naučila ma tiež väčšej samostatnosti a zodpovednosti.
Paula Grochalová: Vysoká škola mi dala rozhľad, možnosť cestovať vďaka zahraničným pobytom a stážam. Človek si viac uvedomí, čo chce v živote robiť a na druhej strane, čo až tak veľmi nie.
Lucia Vasilisková: Nemôžem si pomôcť, ale tým, že som žila štyri roky na
internáte, tak som sa v prvom rade naučila samostatnosti, naučila som sa vychádzať viac s ľuďmi, keďže som bývala vlastne s piatimi dievčatami. Našla som si kamarátky na celý život, ktoré by som nedala za nič na svete a čo sa týka školy ako takej, tak mám robotu, rozumiem veciam, ktorým bežní ľudia nie, dokážem ľuďom poradiť a pomôcť. Nie je to žiadna sláva, no.
Ondrej Thúr: Vyštudoval som Technickú univerzitu v Košiciach, strojnícka fakulta, odbor Počítačová podpora strojárskej výroby.
Vysoká škola sama osebe mi dala do života veľa, samozrejme kopu kamarátov, kopu zážitkov a veľa vtipných momentov, predovšetkým so spolužiakmi a podobne. Škola mi ale dala mnoho skúseností, čo sa týka komunikácie s ľuďmi, keďže väčšina skúšok pozostávala aj z ústnej formy, kde bolo nutné sa vyjadrovať na nejakej úrovni. Do praxe to neprinieslo len obohatenie slovnej zásoby, ale aj zlepšenie pri vyjadrovaní sa či pri prezentovaní prác pred komisiami a podobne. Samozrejme mi škola dala kopu vedomostí. Niektoré zbytočné a nevyužiteľné, ale samozrejme aj tie praktické a využiteľné. No samotný titul neznamená nič, ak je bez praxe. Firmy a spoločnosti vyžadujú od potenciálnych zamestnancov už nejaké skúsenosti nadobudnuté počas vysokej školy a samotný titul pred menom je často málo. Ja osobne som ale mal možnosť počas štúdia získavať prax vo svojom odbore počas stáže v jednej firme. Koniec koncov práve to mi výrazne pomohlo pri hľadaní zamestnania po škole.
Pavel Bielik: Štúdium na Univerzite sv. Cyrila a Metoda ma obohatilo o množstvo skúseností a výnimočných ľudí, na strane druhej ma občasné názorové nezhody a moja redaktorská činnosť pre mienkotvorné médium naučili, že teória je síce dobrý základ, nikdy sa však nevyrovná skutočnej snahe aplikovať ju v praxi. Vtedy naozaj viete, že konkrétny pedagóg síce pekne kreslí po tabuli, no v praxi ho už žiaci dávno prevýšili.
Roman Kazimír: Ak by som to mal v krátkosti zhrnúť, tak mi vysoká škola dala vzdelanie, priateľov a prácu. Viem, že to znie divne, ale u mňa je to tak. Po strednej škole som zmenil oblasť môjho záujmu a na vysokej škole som si našiel mnoho priateľov medzi študentmi aj učiteľmi, vďaka ktorým som sa posunul vpred. Popri štúdiu a rôznych mimoškolských aktivitách, ktoré mi moja univerzita ponúkala, som dokonca začal aj pracovať v odbore a vďaka praxi, ktorú som získal, som dnes tam, kde som.
Michal Soroka: Čo mi dala vysoká škola? Dala mi nový životný obzor. Pohľad na
jednu vec z viacerých uhlov. Otvorila mi nové možnosti a v neposlednom rade nových priateľov. Možno to vyznie divne, ale naučila ma pokore. Keď som šiel na vysokú, môj plán bol stať sa veľkou celebritou a byť súčasťou slovenskej smotánky. Ako tak roky ubiehali, uvedomil som si, že moje poslanie je niekde úplne inde ako na titulnej stránke novín. Svoje miesto som našiel pri vyučovaní a skúmaní mediálnej výchovy. Preto sa tomu venujem už niekoľko rokov, a preto by som sa tomu v budúcnosti chcem venovať na akademickej úrovni
Lenka Váryová: Mne vysoká škola dala zodpovednosť a hlavne samostatnosť. Robila som si ju, pretože som sama chcela a nebola som nikým nútená. Keďže nás učili aj pracovníci z rôznych podnikov, videla som ako sa daná problematika realizuje v praxi. A jasne, že som sa naučila aj novým poznatkom a vedomostiam. Okrem iného mi dala aj nové známosti a kamarátstva
Daniel Jenčo: Vysoká škola mi dala do môjho kreatívneho a profesijného života veľa. Keďže pracujem ako hudobný producent, kameraman a strihač, bolo toho veľa, čo som sa mohol na mediálnych štúdiách naučiť. Škola usmernila moju tvorbu, ktorá bola predtým menej systematickou a po väčšine intuitívnou záležitosťou. Hoci sa hovorí, že v umeleckej branži edukácia často obmedzuje kreativitu, v mojom prípade musím povedať, že kreativitu usmernila a nie obmedzila. Dala mi systém, odbornosť a zvažovanie faktorov, ktoré som predtým nebral do úvahy.
Michal Čanda: Vysoká škola ma naučila hlavne trpezlivosti a tolerantnosti.
Kriticky myslieť a rešpektovať názor druhých ľudí. No a nakoniec som mal možnosť spoznať kopec úžasných ľudí.
Lucia Klasová: Je toho dosť, no človek si to uvedomuje až po čase. V prvom rade som spoznala mnoho ľudí s rovnakými záujmami/s rovnakým odborom. To mi nielenže poskytlo kontakty, ale aj zväčšilo rozhľad, keďže v mediálnom sektore je niekoľko špecifických oblastí a bez praxe v každej z nich nie je možné mať dostatočné informácie. Poznám ľudí, ktorí sa venujú žurnalistike, čiže chápem reálne fungovanie a priority redakcie, poznám fotografov a viem povedať, ktorá práca je vhodná pre daný segment, a ktorá publikum nezaujme. A takto by som mohla menovať všetky odbory. V ďalšom rade mi dala vysoká škola 5 rokov, kedy som mohla zistiť, aká špecializácia je pre mňa najvhodnejšia, čo ma baví. Skúšala som mnoho, od plánovania eventov až po redakčnú prácu, nakoniec som zakotvila v online marketingu. Vysokú školu beriem ako čas, kedy si môžem “nanečisto” vyskúšať pracovný život a zároveň si užívať výhody študentstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
