"Budem potrebovať na prednášky nový a výkonný počítač?"

To je jedna zo základných otázok budúcich vysokoškolákov.

Odpoveď záleží aj od toho, ako si chce zapisovať poznámky.

Študenti sa na prednáškach delia do troch základných kategórií.

Do prvej patria tradicionalisti, ktorí poznámky píšu ručne perom na papier ako za starých čias.

Druhú kategóriu zahŕňajú nadšenci moderných technológií, ktorí na efektivitu elektronických poznámok nedajú dopustiť.

No a potom sú tu všetci tí, ktorí si poznámky nepíšu vôbec.

Potom psími očami hľadajú človeka, ktorý by im svoje materiály poskytol a je im úplne jedno, v akej forme budú.

Odhliadnuc od poslednej skupiny ľudí, pero a papier zvádzajú s elektronikou občas kruté súboje.

Ako všetko na svete, aj v tomto prípade so sebou každá forma prináša na jednej strane jedinečné benefity, no i mnohé úskalia na strane druhej.

Skúsme sa teda na ne pozrieť trocha viac.

Elektronické poznámky

Po prvých pár skúsenostiach s informáciami nabitou prednáškou sa nejeden študent začne zamýšľať nad tým, ako sa dá zvládnuť zaznamenať si na papier všetko dôležité.

Ak bojuje s pomalou rýchlosťou ručného písania, pravdepodobne rýchlo siahne po laptope, ktorý mu umožní zaznamenať si hovorené slovo omnoho rýchlejšie.

Bez ohľadu na to, ako rýchlo človek do klávesnice ťuká, úhľadnosť digitálneho písma zostáva vždy na rovnakej úrovni, čo je fakt, ktorý sa jednoducho nedá poprieť.

Pre tých, čo zápasia s takzvaným "škrabopisom", ktorý nevie rozlúštiť ani grafológ s dlhoročnou praxou, je teda elektronické písmo lepšou voľbou.

Ďalším dôležitým faktorom, ktoré treba pri poznámkach zohľadniť, je ich váha a rozmery.

Tie sa pri digitálnej forme nemenia, pretože váha aj veľkosť laptopu sú stále rovnaké.

To však môže byť aj výhodou, aj nevýhodou.

Uskladňovať či nosiť so sebou desiatky listov papiera býva neefektívne a vyčerpávajúce.

Na druhej strane rozmery ani váha laptopu sa nedajú zmenšiť, takže bez ohľadu na to, či študenta v daný deň čaká jeden predmet alebo desať, vždy so sebou musí nosiť rovnakú záťaž.

Dnes sú jednotlivé elektronické zariadenia dobre spárovateľné a digitálne súbory či aplikácie spolu vedia efektívne komunikovať.

Nie je teda problém mať poznámky písané v laptope a prezerať si ich v mobile či tablete alebo ich požičať spolužiakom bez toho, aby chýbali nám.

Takisto je výhodou možnosť využívania multimediálných súborov.

Skombinovať text s úhľadnými obrázkami z internetu dnes vie už aj malé dieťa, a uskladniť v jednom priečinku text, video a zvukový záznam si tiež nevyžaduje veľa náročných schopností.

Ručne písané poznámky

V ručne písaných poznámkach zanecháva ich autor kúsok seba.

Sú teda osobnejšie, ako tie elektronické.

Odráža sa v nich nielen jeho myslenie, ale aj estetické cítenie.

Na hodine je možné si ich prakticky okamžite personalizovať, kresliť obrázky a značky, zväčšovať či zmenšovať písmo, meniť štýl písania, ľubovoľne ich usporiadať a podobne.

Nie že by to textový editor nezvládal, ale ak je nutné písať rýchlo, na prestavovanie funkcií jednoducho nezostáva čas, a tak prípadné reorganizovanie a upravovanie poznámok je nutné odložiť na neskôr, prípadne na nikdy.

Navyše pri ručnom písaní je človek obmedzený len vlastnými schopnosťami a veľkosťou papiera, no pri editovaní textu v digitálnej podobe je nutné uspokojiť sa s predprogramovanými funkciami a nastaveniami, ktoré nie vždy vyhovujú našim potrebám a požiadavkám.

Pri písaní na papier sa taktiež nikdy nestane, že sa peru vybije baterka a po ruke práve nie je žiadna zástrčka.

Prirodzene, môže sa stať, že pero dopíše, ale je omnoho vyššia pravdepodobnosť, že niektorý zo spolužiakov má náhradné pero, ktoré je ochotný požičať.

Na druhej strane náhradné laptopy s nabitou baterkou si zo sebou študenti zvyčajne nenosia.

Je síce pravda, že pri ručnom písaní dokáže človek za ten istý čas zaznamenať menej slov, ako na počítači, no to nemusí byť automaticky výhoda.

Pri písaní perom je mozog nútený vynakladať viac úsilia na porozumenie počutého.

Musí rozlišovať, čo je a čo nie je podstatné pre danú tému a musí byť schopný dlhé slová vety okamžite preformulovať či skracovať. S učebnou látkou teda pracuje už na hodine.

Pri písaní na klávesnici sa však človek ľahko dostane do stavu akéhosi autopilota, kde mechanicky zaznamenáva všetko, čo je povedané, a to bez hlbšieho zamyslenia, či vnímania obsahu slov.

Študent tak síce počuje, ale nepočúva.

Výskumy tiež ukazujú, že tí, ktorí preferujú ručne písané poznámky, si toho z vyučovacích hodín pamätajú viac a na testoch dosahujú lepšie výsledky.

Z oboch len to najlepšie

Vďaka moderným technológiám je však možné písať ručne aj elektronickým perom na elektronický papier, a tak využívať výhody oboch možností naraz.

Prípadne je tu vždy možnosť si na hodine ručne písané poznámky neskôr zdigitalizovať a ľubovoľne upravovať, rozmnožovať či uchovávať.

To, ktorú možnosť si každý sám zvolí, závisí od viacerých faktorov a osobných preferencií.

Žiadna možnosť nie je v konečnom dôsledku lepšia či horšia, ako tá druhá, pretože ani jedna nie je ideálna. Treba len skúšať a zistiť, čo komu vyhovuje najviac.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.