Fašiangy poznáme ako čas plný masiek, zábavy, dobrého jedla, hudby a tanca.
Oslavovali ich už aj starí Slovania v predkresťanskom čase, kde rozličnými magickými úkonmi privolávali jar a hrôzostrašným preoblečením odháňali zlých duchov.
Po prijatí kresťanstva sa myšlienka osláv fašiangov zmenila, dobré jedlo, zábava a masky však zostali.
Šlo najmä o ľudové oslavy, ktoré boli pre vysokú šľachtu vulgárne a neprístojné.
Tá sa radšej šla vykrútiť do okázalo vyzdobených sál v honosných šatách na hudbu, ktorú dnes obyčajne klasifikujeme ako vážnu.
Okázalé plesy sa však nekonali iba preto, aby sa mocipáni zabavili či poukazovali svoje sídla a majetky.
Bola to veľká spoločenská udalosť, na ktorej boli mladé dámy predstavované spoločnosti, kde bolo možné získať dobré kontakty a vyhliadky na sobáš.
Za týmito tancovačkami však neraz stáli aj vážne politické zámery, pretože v uvoľnenej atmosfére pri pohári vína sa dohody uzatvárali omnoho jednoduchšie.
Politika ukrytá za neformálnou zábavou dokonca mohla spájať celú šnúru večierkov a plesov, ktorá trvala aj niekoľko mesiacov.
Inak to nebolo ani v prípade Viedenského kongresu v roku 1814.
Do histórie sa zapísal ako tancujúci kongres, ktorý spomína vo svojich archívnych materiáloch aj Historická revue.
Úpadok Paríža, úsvit Viedne
Tejto udalosti predchádzalo obdobie napoleonských vojen, ktoré boli tesne predtým ukončené.
Podľa parížskej mierovej zmluvy z mája 1814 mali všetky mocnosti, zúčastnené na vojne vyslať svojich zástupcov do Viedne, aby mohla byť táto zmluva prerokovaná a doplnená.
Hlavné mesto dnešného Rakúska bolo vybrané z viacerých dôvodov.
Predchádzajúcim centrom Európy bol Paríž, no buržoázna revolúcia a následné búrlivé obdobie vlády Napoleona zanechali obyvateľov vystrašených a vyčerpaných.
Pre francúzskych aristokratov sa Viedeň stala pripomienkou starých dobrých čias.
Výhodná pozícia mesta v strede kontinentu tiež padla vhod a navyše šlo o starobylé sídlo „mierotvorcu“ rakúskeho cisára Františka I.
Panovníkov prvý minister Klemens Lothar Metternich, predseda kongresu, dostal za úlohu vyjednať pre vlasť čo najlepšie podmienky, a tak sa vypočítavo rozhodol rozohrať ľstivú politickú hru, trvajúcu trištvrte roka.
Nádherné priestory viedenských palácov či zámočkov mu hrali do karát.
Z Paríža dokonca nakúpil empírový nábytok, v tom čase považovaný za moderný, ktorý bol tiež dobre využiteľný na okázalé reprezentatívne účely.
Obnovou z cisárskych peňazí prešla aj kancelárova vila, ku ktorej nechal pristaviť plesovú sálu pre tisíc hostí.
Podľa niektorých dokumentov sa ich celkovo na kongrese zúčastnilo dohromady až stotisíc.
Anjeli mieru, ohňostroje a bohatý program
Jeden z prvých večierkov sa konal 18. októbra ako oslava prvého výročia bitky národov pri Lipsku, kde bol Napoleon porazený armádou protinapoleonskej koalície.
Súčasťou plesového programu bola aj ďakovná omša.
Z daného obdobia vošla do histórie ešte jedna spoločenská udalosť, na ktorej boli dámy preoblečené za anjelov mieru, vzdávajúcich česť cisárovi-mierotvorcovi.
Oblečené mali biele alebo modré róby na antický štýl a vo vlasoch vpletené olivové ratolesti.
Na oslave nechýbal ani uvítací ohňostroj či bengálske ohne v záhrade.
Nešetrilo sa ani na osvetlení.
Vila vraj vyzerala, akoby sa kúpala v mesačnom svite a plesová sála žiarila ako na pravé poludnie.
Večierky sprevádzal aj bohatý program.
V obľube bola napríklad poľovačka či večerná jazda na koňoch pri svetle pochodní.
Hostia mali možnosť zájsť do divadla, na koncert, karneval, banket či zúčastniť sa vojenskej prehliadky.
Čo sa týka hudby, svoje počiatky v tom čase nachádza temperamentný valčík, ktorý je dnes už neodmysliteľnou súčasťou každého plesu.
Tanec v charakteristickom trojštvrťovom takte zaradil kancelár Metternich do svojho plánu.
Považoval to za veľmi šikovný ťah, ktorý bol pre jeho zámery rovnako dôležitý, ako milostné aférky s vplyvnými šľachtičnými, pretože do rytmu majstrovského viedenského dirigenta odrazu tancovali všetci európski mocnári, ktorých táto hudba uchvátila.
Symbolicky tak každý tancoval podľa toho, ako Metternich pískal.
Cisár František sa v plnej dôvere v stratégiu svojho kancelára len prizeral, tváriac sa, akoby ho trápilo len to, koľko ho celý večierok bude stáť.
Špinavé praktiky pod pozlátkou
Samotné politické rokovania však prebiehali tajne medzi diplomatmi mimo slávností.
Na večierkoch panovníci už len slávnostne potvrdili to, čo ich diplomati predtým vyjednali.
Kancelár však plesy takticky využíval aj na unavenie svojich protivníkov, na získavanie všemožných informácií či na vytváranie a ovplyvňovanie verejnej mienky.
Dokumenty netaja dokonca ani to, že pod pozlátkou lesku, hudby a tanca sa ukrývali i nekalé praktiky.
V tom čase bola Viedeň plná špiónov a donášačov, ktorí boli ochotní urobiť prakticky hocičo, aby získali pre svojich objednávateľov kompromitujúce informácie.
Každá mocnosť prišla na kongres s vlastnou predstavou o nastolení mieru v Európe, každá si pre seba chcela ukrojiť čo najviac moci.
Napriek tomu však nakoniec krajiny spoločne prijali štyri základné politické princípy založené na vzájomných kompromisoch a mocenskej rovnováhe, ktoré pomohli udržať na starom kontinente relatívnu stabilitu a poriadok.
Tradícia pretrváva
Že sa Viedeň v 19. storočí preslávila svojimi bálmi, nie je pre mnohých žiadna novinka.
To, čo však dnes poznáme ako viedenský Opernball, sa po prvý raz organizoval až v roku 1877, teda 63 rokov po tancujúcom kongrese.
Mal podobu soireé a dal ho usporiadať cisár František Jozef, aby potešil svoju manželku Sissi.
Nechal sa pritom inšpirovať Parížom.
Až nasledujúce ročníky boli organizované ako maškarné plesy, kde dámy nosili až do polnoci masku.
V tom čase bola tiež založená tradícia tzv. predtancovávania, teda otváranie plesu profesionálnymi tanečníkmi, ktorá je dodržiavaná do dnešných čias.
Vedeli ste, že:
- plesová história sa tiahne do 15. – 16. storočia, do čias dvorských bálov a plesov, ktoré sa začali konať vo Francúzsku a postupne sa rozšírili do celej Európy
- plesy sa konali celoročne pri rozličných príležitostiach, ako boli napríklad zásnuby či korunovácie, neboli viazané len na fašiangový čas
- do histórie vstúpil aj Prešporský ples z roku 1625. Na ňom sa po prvý raz stretli aristokratky Mária Séčeniová a Žofia Bosniaková, ktoré obe učarovali Františkovi Vešelénimu. Zo stretnutia vzišiel šľachtický ľúbostný trojuholník, z ktorého víťazne odišla práve Mária, zvaná aj Muránska Venuša.
- Túto udalosť spomína aj Jozef Nižnánsky v knihe Lásky Žofie Bosniakovej
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
