Článok pokračuje pod video reklamou
1. január 1969
Česko-Slovensko sa stalo formálne federáciou dvoch formálne zvrchovaných štátov, Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR).
Namiesto Alexandra Dubčeka nastúpil do čela KSČ Gustáv Husák a v roku 1969 nastalo definitívne obdobie normalizácie.
Nasledujúce dve desaťročia našu krajinu ovládla „šedá zóna“, izolácia a vláda konformizmu „reálneho socializmu“. Zároveň v januári odišla za hranice krajiny tretia vlna emigrantov.
16. január a 25. február 1969
Na protest proti augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a odklonu od demokratizačného procesu spáchal v Prahe samovraždu upálením študent Jan Palach.
O niekoľko týždňov neskôr sa tiež na pražskom Václavskom námestí upálil študent SPŠ železničnej v Šumperku Jan Zajíc.
Štátna bezpečnosť nedovolila zorganizovať jeho pohreb v Prahe, pochovaný bol 2. marca v rodnom Vítkove.
6. február 1919
Bol založený Československý červený kríž.
Jeho prvou predsedníčkou sa stala dcéra vtedajšieho prezidenta Masaryka, Alice Masaryková.
Koncom roku 1919 sa ČSČK stal členom Ligy spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca v Ženeve.
V prvých rokoch svojej existencie pomáhal ľuďom postihnutým vojnou.
Sprostredkovával komunikáciu s vojnovými zajatcami, budoval útulky pre matky s deťmi, vychovával ošetrovateľky.
V časoch hospodárskej krízy nahrádzal svojou charitatívnou činnosťou nedostatky štátnej správy.
Rozdával šatstvo, zriaďoval sirotince, chudobince, stravovacie zariadenia, sanatóriá, venoval sa aj správe niekoľkých nemocníc a pomáhal vysťahovalcom.
Počas druhej svetovej vojny Červený kríž v Čechách a na Morave násilne zanikol a jeho majetok prevzal Nemecký Červený kríž.
Na Slovensku sa činnosť Červeného kríža podarilo udržať za prísne stanovených opatrení, v duchu vtedajšieho vládneho režimu.
K svojim pôvodným ideám sa Červený kríž na Slovensku vrátil počas Slovenského národného povstania a časoch oslobodzovania republiky.
1. január 1949
Československo bolo podľa Ústavy rozdelené na 19 krajov, z toho trinásť bolo v Česku a 6 na Slovensku.
Vtedy začali svoju činnosť krajské národné výbory v krajských mestách.
Na východnom Slovensku vtedy vznikli dva kraje – Prešovský a Košický, ktoré rešpektovali hranice historických regiónov.
Prešov a Košice sa stali krajskými mestami a tento stav trval do roku 1960, kým sa spojením oboch krajov nevytvoril jeden – Východoslovenský.
3. október 1949
Bola zriadená Vysoká škola veterinárska, v tom čase 2. svojho druhu v ČSR, prvá bola v Brne.
Prvé snahy o založenie vysokej školy veterinárskej na Slovensku sa objavili koncom roku 1939, keď nacisti zatvorili české vysoké školy, avšak návrh na vytvorenie veterinárskej školy neprešiel s odôvodnením, že pre štát je výhodnejšie, ak záujemcovia budú študovať na štátne štipendiá v zahraničí.
Druhý návrh zriadiť na Slovensku veterinársku univerzitu prišiel po vojne, v čase, keď chovy hospodárskych zvierat boli ohrozované nebezpečnými nákazami.
Keď v roku 1949 došlo k zakladaniu JRD, sústreďovaniu zvierat do spoločných chovov, nákazová situácia sa ešte viac skomplikovala.
Ladislav Novomeský zaslal 17. 5. 1949 prípis Predsedníctvu ÚV KSS, v ktorom sa prihováral za zriadenie VŠV na Slovensku a odporúčal práve Košice.
Prvé prijímacie pohovory sa uskutočnili 30. 9. 1949 a zápis do 1. ročníka sa konal 3. októbra 1949.
1. apríl 1959
Štát založil Východoslovenské železiarne, národný podnik.
Výstavba kombinátu sa začala v roku 1960, prvý plech vyvalcovali v roku 1964, vysoká pec začala prevádzku v roku 1965 a prvú oceľ vytavili v roku 1965.
Podnik bol podriadený trustu Hutnictví železa v Prahe.
V roku 1979 sa uskutočnila generálna oprava vysokej pece a v 80. rokoch boli VSŽ najmodernejší hutnícky kombinát v Česko-Slovensku. Vyrábal najmä plechy, oceľové pásy a mal aj rozsiahlu strojársku výrobu. V júli roku 1989 boli Východoslovenské železiarne transformované na štátny podnik
4. september 1949
Do prešovských ulíc prvýkrát vyšla pravidelná mestská hromadná doprava.
Keďže bolo ešte krátko od skončenia druhej svetovej vojny, nebolo možné začať prevádzkovať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v Prahe, Plzni a Bratislave.
Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik.
V septembri 1949 bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách a už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí Šarišské Lúky, Nižná Šebastová, Haniska a Solivar.
Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek.
Prvá nočná linka začala premávať v Prešove v roku 1959.
17. jún 1959
Bábkové divadlo Košice vzniklo ako štvrté na Slovensku.
Prvou premiérou bola hra J. Pehra – L. Spáčila Guliver v Maňuškove v réžii Dr. A. Pogorielova.
Tento spolu s prvým riaditeľom a dramaturgom divadla A. Futášom vsadili na overené diela českých a sovietskych autorov.
A. Futáš zostavil umelecký súbor z mladých hercov, zväčša amatérov, ktorých neskôr posilnili absolventi pražskej bábkarskej fakulty AMU.
V šesťdesiatych rokoch sa už o tomto divadle hovorilo ako o stabilnom telese s pevnou pozíciou na československej bábkarskej scéne.
Nasledujúce úspechy v sedemdesiatych rokoch potvrdzujú aj výborné herecké výkony zakladajúcich členov súboru, ku ktorým prišli ďalší mladí tvorcovia, známi aj z televíznych Večerníčkov z dielne košického BD.
17. november 1989
Nik nevedel, čo prinesú nasledujúce hodiny, dni či týždne.
Nežná alebo zamatová revolúcia v novembri 1989, prívlastkov má viacero, však strhla masy.
Do ulíc vyšli nielen disidenti, študenti a umelci, ale všetci, ktorí mali dovtedajšieho režimu plné zuby.
Rozhodli sa povedať „nie“ jeho pokračovaniu aj za cenu rizika, že neuspejú a môžu im hroziť represie.
Večer 19. novembra v Prahe založili Občanské fórum.
Na Slovensku sa druhým centrom odporu voči vtedajšiemu režimu po Bratislave stali Košice.
Východ mal za totality bližšie k Prahe, preto najmä v prvých dňoch po 17. novembri 1989 si jeho metropola zachovávala nezávislosť od bratislavského centra.
Informácie získavali Košičania takmer výlučne z Prahy.
Košičania podľa vzoru Pražanov na sklonku prvého revolučného týždňa v Prokopovom ateliéri tiež založili OF.
Ďalšie vznikali v ostatných mestách na východe a až neskôr sa transformovali na „bratislavskú“ Verejnosť proti násiliu.
Centrom umelcov a OF v Košiciach sa stali priestory Zväzu slovenských výtvarných umelcov na rohu dnešných ulíc Hlavnej a Alžbetinej.
Vyvrcholením udalostí bol generálny štrajk v pondelok 27. novembra.
Rok 1299
Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Prešovu mestské práva. Vďaka tomu získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Ten stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok.
Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína v roku 1314.
Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497.
Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku 2014, keď tento post získala súčasná primátorka Andrea Turčanová.
Rok 1369
Košice získali mestský znak, ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v Európe. Stali sa druhým najdôležitejším mestom v Uhorskom kráľovstve, s rovnakými právami, ako malo hlavné mesto Budín.
Erb mestu udelil kráľ Ľudovít I. Veľký na kráľovskom hrade v Diósgyőri (dnes súčasť Miškovca). Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že kráľ k nemu vydal erbovú listinu – armáles, ktorá je prvým takýmto dokladom udeleným pre právnickú osobu v Európe, a teda na svete vôbec.
Dovtedy sa udeľovali znaky iba fyzickým osobám a jeho udelenie Košiciam svedčí o dôležitosti tohto mesta v rámci Uhorského kráľovstva a kultúrnej vyspelosti v rámci stredovekej Európy.
Prvá erbová listina zo 7. mája 1369 znak nezobrazuje, iba ho popisuje. Štít kráľ odvodil od osobného anjuovského erbu. Modrá hlava je posiata tromi anjuovskými ľaliami. Pod ňou je štítové pole, v ktorom sa striedajú červeno-strieborné pruhy.
Ďalšie výročné udalosti
– 1. september 1939: Vojská nacistického Nemecka vpadli do Poľska, čím sa začala druhá svetová vojna.
– 20. jún 1969: Neil Armstrong vykročil ako prvý človek na Mesiac.
– 14. marec 1939: Bol vyhlásený Slovenský štát.
– 4. apríl 1949: Vo Washingtone bola podpísaná Severoatlantická zmluva, na základe ktorej vznikla Organizácia Severoatlantickej zmluvy – NATO. Slovensko je jej súčasťou od marca 2004.
– 1. apríl 1979: V Československu bol zavedený letný čas.
Vedeli ste, že:
– 17. decembra 1989 – premiéra prvej epizódy Simpsonovcov
– 16. máj 1929 : prvýkrát udelené filmové ocenenie Oscar
– 1. marec 1959: Na veľtrhu hračiek bola prvýkrát predstavená bábika Barbie
1909: 110 r. od postavenia 1. mestského KINA/DIVADLA Uránium (zbúrané v r. 1940)
– 30. január 1969: Beatles odohrali svoj posledný verejný koncert na streche londýnskeho sídla spoločnosti Apple Records. Krátko nato sa oženili dvaja najslávnejší členovia Beatles – 12. marca si Paul McCartney v Londýne vzal za ženu Lindu Eastman a 20. marca sa John Lennon v Gibraltári oženil s Yoko Ono.
– 25. august 1969: začala sa výroba áut Škoda 100 v Mladej Boleslavi.
– 4. marec 1969: V Tatrách sa objavili prvé stroje na úpravu zjazdoviek – ratrac. Kúpili ho Ústredné telovýchovné zariadenia ČSTV a vozidlo pre zásobovanie a obsluhu najvyššie položenej turistickej chaty v Krkonošiach stálo 67.800 Kčs.
8. apríl 1989: Vtedy len 18-ročná Prešovčanka Ivana Christová sa stala prvou víťazkou súťaže Miss ČSSR, obnovenej po 22 rokoch. Za výhru získala šijací stroj, ktorý nikdy nepoužila a navždy zostane pamätá reakcia publika v Ostrave, ktoré ju vypískalo, lebo na tróne chceli Češku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
