Keď sme oslovili herca MATEJA LANDLA so žiadosťou o rozhovor do vianočnej Pohody, ani sme netušili, aký milovník Vianoc to je. Jeho rodina dodnes dodržiava tradície, na stole nemá miesto moderný losos a pod stromčekom si členovia rodiny zásadne nevymieňajú neadresné obálky s peniazmi. Vianoce u Landlovcov sú ako z veľkého manuálu ideálnych sviatkov.
Ste vy vôbec vianočný typ?
- Samozrejme, som vianočný typ, Vianoce mám veľmi rád, no nie som prehnane vianočný typ z pohľadu nákupov darčekov. Nekupujem ich už v marci, ale začnem sa nimi zaoberať až keď je v obchodoch vianočná atmosféra. Vtedy ma baví chodiť nakupovať.
Počkajte, ste muž, ktorého baví chodiť nakupovať v období, keď už väčšina ľudí nemá chuť zájsť do obchodu ani po chlieb?
- Mňa vo všeobecnosti baví nakupovať. V našej rodine mám na starosti nákupy potravín. Napríklad, keď som tri dni na zájazde, tak celá moja rodina doma hladuje, lebo nemajú čo jesť... Moja manželka neznáša chodiť do potravín. Ona je fantastická kuchárka, vynikajúco varí aj pečie, stará sa o celú domácnosť, ale nakupovanie v potravinách neznáša. Ide teda so mnou, keď už k tomu príde, ale väčšinou nakupujem ja, mňa to jednoducho baví.
Platí to aj pri nákupe oblečenia?
- S tým mám trošku problém. Ja na nakupovaní nemám rád jednu vec, ako vy ženy dokážete byť v jednom obchode so šatami aj dve hodiny. A jedny šaty držať 20 minút pred zrkadlom pred sebou a točiť sa tam z každej strany. A najhoršie je, keď ich potom odložíte, vojdete do šiesteho obchodu a aj tak sa vrátite po tie odložené. Mňa vtedy šľak triafa. To si už radšej idem sadnúť do kaviarne a čítam si noviny. Manželke dám kartu a viem, že sa mi tak o dve hodiny vráti. Toto skutočne nedávam a tiež nemám rád nakupovanie pre seba samého, viete, to také: „Poď, už máš málo dobrých nohavíc, nemáš už košele...“ Vojdem do obchodu, vyskúšam prvé nohavice, kúpim ich a odchádzam. Keď si mám skúšať už štvrté nohavice na manželkin nátlak, tak som otrávený.
Jasné, čiže oblečenie nie, ale jedlo a vianočné darčeky nakupujete s veľkou radosťou.
- Áno. Miloval som nákupy darčekov, keď boli deti malé. Tak veľmi som sa tešil, ako sa ony budú tešiť, keď to nájdu pod stromčekom. A potom som sa samozrejme ešte viac tešil, že sa s nimi budem môcť hrať aj ja. Veľakrát to skončilo tak, že prišla manželka do detskej izby a ja som sa hral s autodráhou a deti už pozerali telku.
Teraz je to ako?
- Moji synovia majú 26, 19 a 14 rokov, takže to už nie je o tých klasických hračkách. V dnešnej chorej dobe majú prednosť počítačové hry, také lego sa už nechytá.
Ale už existuje aj lego, ktoré sa dá programovať.
- Tak na to sme ešte neprišli, ale ja som veľký milovník lega. Mal som to šťastie, že môj oco trénoval v západnom Nemecku (krasokorčuliarsky tréner) ešte za krutého komunizmu. Lego v Československu neexistovalo, tak mi ho nosil a vedel som sa s ním vyhrať aj osem hodín. Mal som obrovské krabice lega, postavil som si celú dedinu a v nej mi ešte jazdil vláčik H0, to bol ten najväčší. Niekedy to bolo rozložené aj tri mesiace a moja mama nemohla vysávať. Potom som si to musel vysávať sám, opatrne som medzi tie stavby manévroval s vysávačovou hadicou. Nedovolil som to rozobrať.
Zvyknete darovať na Vianoce aj peniaze?
- Nie! Za žiadnych okolností, dávať peniaze na Vianoce je hlúposť, veď to nie je darček. To je bez fantázie. Možno tak poukážku do kníhkupectva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
