Blížia sa Vianoce, najkrajší čas roka. Takto ho vnímajú predovšetkým deti. Pre ne je to čas zázrakov a najmä darčekov. A práve tie sú častou témou sviatočných rozhovorov. Nedostali toho priveľa? Nedali im rodičia toho primálo? Je správne tvrdiť, že im darčeky priniesol Ježiško? Ako dieťa nielen potešiť, ale aj niečo naučiť o skutočných hodnotách života? Na tieto, no aj mnohé ďalšie otázky nám odpovedala BEÁTA TANCSÁKOVÁ, psychologička z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Košiciach.
Vianoce sa nám často spájajú s detstvom, mnohí si s láskou spomínajú, aký čarovný sa im tento čas zdal. Je to istotne podporené aj detskou vierou v to, že darčeky nosí potajomky Ježiško a mnohí rodičia vynakladajú nemalé úsilie, aby túto vieru v deťoch udržali čo najdlhšie. V určitom veku však prichádza to kruté odhalenie, nasledované sklamaním a to zázračné čaro Vianoc sa odrazu vytratí. Čo na to hovorí psychológia? Je správne malému dieťaťu prezentovať ideu o darčekoch od Ježiška, alebo je lepšie im od začiatku ukazovať realitu bez toho zázračného čara?
- Som presvedčená, že idea o darčekoch od Ježiška je dobrá. Vianoce sú, ako aj všetky tradície a rituály, opradené záhadami, rozprávkovým tajomstvom. Deti sa postupom vývinu snažia odhaliť, ako to na tomto svete chodí. Využívajú pri tom tzv. magické myslenie, ktoré je založené na fantázií a viere v nereálne možnosti, napríklad, že hračky môžu v noci ožiť. Deti majú pocit, že svojimi myšlienkami dokážu ovládať dianie okolo seba a veria v nadprirodzené sily. Čím viac prehlbujeme v nich svet fantázie, tým viac obohacujeme aj ich myšlienkový a emocionálny rozmer. Existuje veľa príbehov a rozprávok, ktoré rodičia vymýšľajú a myslím si, že žiadny rodič predsa nebude dieťaťu vysvetľovať, že rozprávky sú nezmysel, že čarovná palička neexistuje a ani ježibaba. Uznajme, že taký zaslúžený darček od Ježiška je niečo iné ako prehovoriť mamku, nech kúpi nejakú hračku cestou domov zo školy.
Bez ohľadu na vek sa zrejme všetky deti tešia na sviatky pre tú nedočkavosť, čo nové si pod vianočným stromčekom nájdu. Obdarúvanie samo osebe síce nie je zlé, ale často býva témou stresov, hádok či nešťastia, najmä ak potomkovia nedostanú od rodičov to, čo chceli. Myslíte, že by mali byť v rodine v tomto smere stanovené nejaké hranice? A aké?
-Stanovenie hraníc je všeobecne jednou z najdôležitejších úloh vo výchove dieťaťa! Netreba byť rodičom dlho, aby sme zistili, že deti nerobia vždy to, o čo ich požiadame. Z tohto dôvodu si myslím, že je dôležité nastaviť si hranice aj v tomto smere. Zmyslom daru je spôsobiť radosť. Rodičia by sa mali pred kúpou zamyslieť nad tým, v akej vývinovej fáze sa práve ich dieťa nachádza. Aké záujmy a schopnosti má, čo potrebuje pre svoju stimuláciu a rozvoj. K predvianočným chvíľam v rodinách s malými deťmi nevyhnutne patrí aj písanie najdôležitejšieho listu roka – List Ježiškovi. Priania detí sú však často veľké a neprimerané a tu je priestor pre rodiča, aby zasiahol. Písanie listu je skvelá príležitosť na to, aby sme s nimi hovorili a nastolili problematiku darčekov aj vlastných hodnôt. Dôležité je s deťmi priebežne hovoriť o tom, čo by si priali a pokiaľ ich rodičia počúvajú, dobre vedia, čo si želajú. Prostredníctvom toho môžeme predísť sklamaniu z darčekov, a tým sa niektoré nevhodné, drahé alebo nereálne veci na zoznam ani nedostanú.
Často je však problém vybrať ten najlepší dar. Existuje nejaké pravidlo alebo aspoň odporúčanie, ktoré darčeky sú vhodné a po akom type radšej nesiahať?
- Dôležité je brať do úvahy vek dieťaťa a podľa toho ich vyberať. Dôležité je však uvedomiť si, že málo je niekedy viac. Deti potrebujú čas na to, aby sa stali osobnosťami, preto ako prvé by sa mali hrať a socializovať sa. V prípade, ak ich zahrnieme veľkými možnosťami, z ktorých si môžu vyberať ešte predtým, ako sú na to zrelé, naučíme ich len jednu vec, a to žiadať viac. Na druhej strane nebudú vedieť ako dávať a naučia sa len niečo očakávať. Okrem toho, na rozdiel od materiálnych vecí majú zážitky oveľa silnejší a trvalejší charakter.
Dajú sa vianočné darčeky využiť ako spôsob výchovy dieťaťa? Je možné ich správnym výberom viesť potomkov k lepšiemu životu? Dá sa to?
- Určite áno. Človek prechádza vývinom počas celého svojho života. Každé vývinové obdobie má svoje špecifikum. Rodičia by mali brať do úvahy, v akej vývinovej fáze sa ich dieťa práve nachádza. Pre deti je prirodzené, že chcú čo najviac hračiek, avšak pri veľkom množstve si užívajú skôr rozbaľovanie a počítanie, ale nie darček samotný. Zároveň sa pri tom učia, že hodnota vzťahu sa meria množstvom. Priveľa hračiek bráni deťom rozvíjať ich predstavivosť, bráni v rozvoji sociálnych zručností, nepripisujú im veľkú hodnotu. Naopak menšie množstvo hračiek umožní deťom hľadať viac možností pri riešení problémov len s tým, čo majú k dispozícii, učia sa trpezlivosti. Stávajú sa menej sebeckými a uvedomujú si, že nemôžu mať všetko, čo len chcú. V neposlednom rade začnú hľadať potešenie a uspokojenie aj mimo hračkárstva. Najdôležitejšie je teda nesústrediť sa na kvantitu, ale na kvalitu a premýšľať, čo môžu ponúknuté hračky u detí rozvíjať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
