Najslávnejší aj najkvalitnejší slovenský export do Česka je Andrej Babiš. Bez diskusie, čo ten unesie, to by zmohlo aj slona.
Kto si myslel, že výrokom ÚS o nepríslušnosti Ústavu pamäti národa (ÚPN) v kauze „agent Bureš“ (čiže Babiš), sa na SR za predsedom českej vlády takpovediac zavrela voda, má smolu.
Verdikt zo Štrasburgu, že súd pre ľudské práva neprijal jeho žalobu na porušenie práv, k čomu vraj došlo košickým výrokom, vracia Babišovu eštebácku kauzu plnou silou na Slovensko.
Hoci by sa zdalo - a každý normálny právnik prikývne – že Štrasburgom vyčerpal Babiš všetky procesné možnosti a všetky inštancie na svoju obranu, on sám sa na ČT 24 vyhráža, že teraz ide žalovať nie ÚPN, ale rovno Slovensko.
Hm, hm...
Ak láskavo prekročíme takú nevídanosť a zvláštnosť, akou je súdenie sa so štátom v etape „vysoko nadštandardných“ (všetci politici) vzťahov, tak zrejmé na prvý pohľad je, že Slovensko je ako právny následník bývalého ČSFR (ČSSR) zodpovedné za registratúry bývalej ŠtB rovnako ako Česko.
To, že súdy prebiehali doteraz na Slovensku, je dané jedine skutočnosťou, že Babiš žaloval slovenský ÚPN, o ktorom však ÚS – viď vyššie – povedal, že nie je dedičom ani právnym nástupcom ŠtB.
Záznamy, ktoré okrem (základného) registra zväzkov preukazujú Babišove kontakty s politickou políciou, sú dostupné rovnakou mierou zo slovenského i českého ústavu (český je Ústav pro studium totalitních režimů).
Iste, presviedčať sa ešte raz písomne, že Babiš spolupracoval s ŠtB, zaiste netreba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
