Posledná schôdza NR SR jesennej sezóny sa v utorok začala - s malým zveličením - najhoršie ako mohla.
S malým zveličením preto, lebo iste sa dajú predstaviť aj katastrofickejšie situácie, ako vyhodenie dokumentov o bezpečnostnej a obrannej stratégii SR z programu.
Hlasovanie, ktoré takto rozhodlo, však vypovedá celkom príznačne o hroznej rozorvanosti (aj) zahranično-obrannej politiky (ktorej symbolom sa stal v posledné dni Lajčák).
Anton Hrnko, podpredseda SNS, na návrh ktorého padli obe stratégie pod stôl, ani nijako netajil – nie v utorok, ale dávnejšie – že SNS nepustí oba dokumenty do programu, lebo sa v nich spomína Rusko ako „bezpečnostná hrozba“.
Neuveriteľný balast, ktorý „národniari“ vypúšťajú rečami o priateľstve a potrebe rokovať, pričom SR má byť „mostom“ (medzi V a Z), má tú chybu, že stratégie sú vládne.
Vyplývajú z programového vyhlásenia vlády a „národniari“ takto v NR blokujú to, čo prešlo exekutívou.
Pričom z hľadiska medzinárodnej pozície štátu ide o nesmierne potrebné texty, keďže dnes platné dokumenty sa odsúhlasovali v roku 2005 a k terajšej situácii – trebárs poslednej agresii Ruska v Azovskom mori – nemajú čo povedať.
Výlety Danka do Moskvy, kde ho nechávajú dokonca si zarečniť v dume, sú už také zábavné, až z nich mrazí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
