Onedlho čaká maturantov podávanie prihlášok na vysoké školy. Začnú sa oboznamovať s tým, čo ich čaká a čoraz častejšie okolo seba budú počúvať pojmy, s ktorými sa nikdy predtým nestretli. Ak nevedia, čo znamenajú, môže byť pre nich predstava o štúdiu na vysokej škole zmätočná až odstrašujúca. Aby sa budúcnosti na vysokej škole obávali čo najmenej, prinášame im krátky slovník základných pojmov s vysvetlením ich významov.

Študijný program: súbor vzdelávacích činností a ich pravidiel, ktorých dodržanie umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie. Často tu patria prednášky, semináre, cvičenia, odborná prax, laboratórne práce, stáž, exkurzia, projektová či záverečná práca. Často sa stáva, že sa názov študijného odboru aj študijného programu zhoduje.

Študijný odbor: ide o širšiu oblasť poznania, vymedzenú svojím obsahom, teda rozsahom vedomostí, schopností a zručností, ktorými sa absolvent po ukončení štúdia bude líšiť od absolventov ostatných študijných odborov.

Študijný plán: určuje časovú postupnosť a obsah jednotlivých vzdelávacích činností študijného programu. Tento plán určuje, ktoré hodiny sú pre študenta povinné, povinne voliteľné či voliteľné. Určuje takisto, ktoré hodiny je možné absolvovať v jednotlivých semestroch a koľko kreditov je za ich úspešné absolvovanie možné získať.

Stupeň štúdia: Väčšinou sa štúdium určitého odboru člení na tri základné stupne, pomenované podľa titulu, ktorý je absolventovi pridelený. Prvý stupeň je označený ako bakalársky, druhý ako magisterský, prípadne inžiniersky a tretí ako doktorandský, nazývaný aj postgraduálny.

Semester: akademický rok na vysokých školách sa obvykle člení na dve základné obdobia, nazývané aj zimný a letný semester. Zvyčajne prebieha zimný semester počas jesene a letný na jar. Presný harmonogram týchto období si však určuje každá vysoká škola samostatne. Obvykle sa však člení na dvanásť až pätnásť týždňov dlhé obdobie vyučovacieho procesu. Po ňom nasleduje zápočtový týždeň (nemusí trvať len jeden týždeň), ktorý vystrieda skúškové obdobie.

Skúškové obdobie: počas tohoto časového intervalu nemajú študenti povinnosť vyskytovať sa denne na pôde svojej alma mater, keďže vyučovací proces daného semestra je už ukončený. Vzniknutý voľný čas by mali venovať intenzívnym prípravám na to, aby splnili všetky podmienky absolvovania zapísaných predmetov. Zvyčajne sa v tom čase učia na skúšky, vypracúvajú projekty, píšu seminárne práce a podobne. Do školy musia zavítať len v deň konania sa skúšky, prezentácie projektu či inej formy ukončenia predmetu, ktorá si vyžaduje ich fyzickú prítomnosť.

Termíny skúšok: študent má obvykle možnosť pokúsiť sa absolvovať skúšku trikrát. Prvý pokus je označený ako riadny termín. Ak skúška nebola zložená úspešne, nasleduje prvý a potom aj druhý opravný termín. Ak sú všetky tri pokusy neúspešné, študent predmet neabsolvoval a nezískal za neho ani kredity. Niektoré školy však dovolia takýmto študentom pokúsiť sa absolvovať predmet aj štvrtý raz, a to na základe podanej žiadosti. Tento termín sa potom nazýva ako rektorský, pretože je možný len s povolením rektora. Školy však zvyčajne umožňujú absolvovať daný predmet aj v ďalšom semestri, prípadne v ďalšom akademickom roku. Komplikácie to spôsobuje najmä v prípade, že je študent nútený nastúpiť do medziročníka.

Medziročník: akademický rok, v ktorom študent nemá prerušené štúdium, ale pre nesplnené podmienky mu nebolo umožnené nastúpiť do vyššieho ročníka, prípadne ukončiť daný stupeň štúdia. V tomto čase má študent možnosť absolvovať predtým neúspešne ukončené predmety, zvlášť, ak sú povinné, získať potrebný počet kreditov a pod. Po splnení všetkých požadovaných podmienok môže v ďalšom akademickom roku plynulo pokračovať v štúdiu v ďalšom ročníku.

Absenčka: ide o slangový výraz pre slovo absencia, teda možnosť nezúčastniť sa vyučovacieho procesu. Ich počet je obvykle uvedený v sylabe predmetu a mnohí vyučujúci zvyknú s touto skutočnosťou oboznamovať prítomných hneď na prvej hodine. Pokiaľ je účasť na predmete povinná, obvykle býva súčasťou podmienok jeho absolvovania. Prekročenie maximálneho povoleného počtu absencií sa teda neodporúča, pretože študent nemusí dostať možnosť predmet úspešne ukončiť. Všetko však záleží na vyučujúcom, ktorý môže stanoviť previnilcovi prácu alebo účasť navyše ako náhradu za vynechanú hodinu. Tým sa podmienka o maximálnom počte absencií bude opäť považovať za dodržanú.

Kredity: body, ktoré získavate za úspešné absolvovanie zvolených vzdelávacích činností, či už ide o konkrétny predmet, záverečnú prácu, štátnu skúšku, odbornú prax a pod. Množstvo pridelených bodov určuje vysoká škola podľa množstva práce v hodinách, ktorú je nutné vynaložiť na absolvovanie danej činnosti. Štandardne sa od študenta vyžaduje, aby za akademický rok získal 60 kreditov. V priemere to teda vychádza na 30 kreditov za jeden semester. To, koľko kreditov je nutné na riadne ukončenie štúdia si však každá škola určuje sama.

Index: inak nazvaný aj výkaz o štúdiu, je doklad, do ktorého sa zaznamenávajú zapísané jednotky študijného programu a výsledky študijného výkonu či kontroly úspešnosti. Jednoducho povedané, je to niečo ako žiacka knižka, v ktorej sú zapísané všetky zvolené predmety, odborná prax, stáže a iné činnosti, za ktoré študent môže získať kredity. K nim sa na konci semestra zapisuje známka, ktorú za absolvovanie danej činnosti dostal. Vydáva ho vysoká škola. Kedysi sa používal klasický papierový index, v súčasnosti už väčšina vysokých škôl používa elektronický index.

Anotácia predmetu: krátke a stručné vysvetlenie obsahovej náplne predmetu. Môže tam byť uvedené aj meno vyučujúceho alebo garanta predmetu a výpis povinnej aj odporúčanej literatúry, ktorá sa obsahu predmetu týka.

Sylabus: stručná charakteristika predmetu, ktorá by mala obsahovať všetky dôležité údaje. Obsah, forma aj rozsah záleží čiastočne aj na vyučujúcom, no mal by obsahovať aspoň základné informácie o predmete: meno vyučujúceho, prípadne aj jeho kontaktné údaje, celý názov predmetu spolu s jeho skratkou, rozsah a forma výučby, počet povolených absencií, spôsob ukončenia predmetu, ciele predmetu, kritériá hodnotenia (teda podmienky, ktoré musia byť splnené na absolvovanie predmetu), stupnica hodnotenia, harmonogram hodín a ich tematická náplň a povinná, prípadne aj odporúčaná literatúra. Niekedy sa v sylabe uvádzajú aj témy seminárnych prác či semestrálnych projektov, odpovede na časté otázky, poznámky a upozornenia vyučujúceho a podobne. Obvykle je písaný heslovite a má prehľadnú štruktúru.

MAIS/AIS: (modulárny) akademický informačný systém je forma elektronickej databázy študentov či vyučujúcich danej vysokej školy. Databáza zhromažďuje pomerne širokú škálu údajov súvisiacich so štúdiom. Funguje aj ako digitálny index. Študent si po prihlásení sa do vlastného profilu môže nájsť svoj študijný plán, zapísané predmety a iné študijné činnosti, počet kreditov, ktoré za ich absolvovanie dostane, a na konci semestra aj výslednú známku. Cez tento systém je možné prihlasovať sa na termíny skúšok, zapisovať si predmety na ďalší semester alebo akademický rok a vo vyšších ročníkoch aj vyberať si tému záverečnej práce.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.