Počuli ste niekedy slovo prokrastinácia? Ak aj nie, je možné, že s jeho významom ste sa už viac či menej dôverne oboznámili, hoci ste netušili, že vaša činnosť má aj odborné pomenovanie. Pozrime sa teda spoločne na tento úkaz zblízka.
Termín prokrastinácia je odvodený od latinského pro crastinus, čo v preklade znamená „na zajtrajšok“. Označuje až chorobné odkladanie povinností na neskôr.
Ide však o psychický stav, na rozdiel od lenivosti, ktorá je fyzickou záležitosťou.
Človek postihnutý týmto syndrómom sa nazýva prokrastinátorom, teda chorobným odkladateľom svojich povinností.
Taký človek trávi väčšinu svojho času nepodstatnými činnosťami, ktoré s plnením zadanej úlohy zväčša nemajú nič spoločné.
Surfuje po internete, venuje sa sociálnym sieťam, hrá hry či uvarí hoci aj štvorchodovú večeru pre desiatich, a to aj v prípade, ak býva sám a nečaká návštevu.
Medzi častých prokrastinátorov patria najmä ľudia, ktorí nie sú vonkajším prostredím nútení organizovať si čas.
Toto správanie však vedie k stresu, depresii a pocitom viny či vlastnej neschopnosti, ktoré v konečnom dôsledku vedú k ďalšej prokrastinácii.
Zaoberali sa tým už starogrécki filozofi
Pojem prokrastinácia sa v našom prostredí môže javiť ako novovytvorené trendové slovo, no v skutočnosti sa týmto javom zaoberali vzdelanci už pred tisíckami rokov.
„Ako je možné, že ak niekto považuje akciu A za najlepšiu z postupov, radšej vykonáva čokoľvek iné, než akciu A?“ Túto otázku si kládol už antický filozof Platón.
Platónov žiak Aristoteles s tým nesúhlasil. K problematike pristupoval na základe skúseností a tvrdil, že verí v existenciu tzv. akrázie.
Akrázia je grécky termín a znamená nedostatok velenia nad sebou samým. Tiež by sa dala opísať ako stav mysle, pri ktorom niekto koná proti svojmu najlepšiemu úsudku pre slabosť svojej vôle.
Opozitom od akrázie je tzv. enkrateia, čo znamená „pri moci (nad sebou samým)“.
Čo sa deje v mysli profesionálneho prokrastinátora
Tim Urban, jeden z najobľúbenejších internetových spisovateľov a blogerov, na jednej zo svojich prednášok organizácie TED vtipným spôsobom vysvetlil, ako funguje myseľ majstra prokrastinátora.
Pri formulovaní svojej teórie vychádzal z vlastných skúseností, ale i „vedeckých“ dôkazov.
Podľa neho funguje myseľ prokrastinátora inak, ako myseľ iného človeka.
"Snímka" mozgu racionálneho rozhodovateľa (zdroj: YouTube)„Na overenie tejto hypotézy som našiel jedno laboratórium s magnetickou rezonanciou, ktoré pre mňa preskúmalo môj mozog aj mozog overeného neprokrastinátora, aby som ich mohol porovnať,“ začína Urban s opisovaním svojho výskumu.
Jeho výsledky sú prekvapujúce. „Snímky“ (na obrázku) ukázali, že v mysli v oboch prípadoch drží v rukách kormidlo tá istá postava, ktorú nazval racionálny rozhodovateľ.
Na scénu prichádza opica
"Snímka" mozgu prokrastinátora (zdroj: Tim Urban, YouTube)V hlave prokrastinátora sa však nachádza ešte jeden prvok – opica okamžitého uspokojenia.
Všetko vyzerá byť rovnaké až do momentu, keď chce racionálny rozhodovateľ začať vykonávať svoje povinnosti.
Vtedy nastupuje na scénu opica, ktorej sa tento plán nepáči. Prevezme kormidlo a začne ním bláznivo točiť všetkými smermi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
