Až raz bude čosi ako almanach regionálnej politiky, kapitola Umieračik tzv. košického krídla Smeru bude uvádzať dátum 10. november 2018.
To, že opozičný kandidát Polaček porazil smeráka Petruška o takpovediac dĺžku Moyzesovej ulice – alebo, ak chcete, v maratóne vzdialenosť medzi prvým Keňanom a prvým Slovákom – sa nedá čítať inak než vyhnanie Smeru do exilu z radnice, kde mu ruže kvitli príliš veľa a dlho.
“S nezávislými prichádza do komunálu najmä viac neprehľadnosti.
„
Zároveň platí, že Polaček a jeho – údajne – „fungujúci“ tím (akože Fungujúce Košice!) by mali bustu v nadživotnej veľkosti postaviť firme EEI, ktorú si na seba Smer pritiahol z Bratislavy ako morovú ranu, čo jeho odporcovia (aktivisti) skapitalizovali až „do mrte“.
Za čo im patrí chvála – i keď prostriedky autora textu nenadchýnali – keďže máločo bolo v meste Košice zrelšie ako politická zmena.
Netreba ale skákať tri metre do výšky, vyhrať voľby nad raneným zvieraťom Smerom bola tá jednoduchšia časť roboty, čo naznačuje celkom dosť sa trápiaci Rastislav Trnka na kraji.
Obhajoba Turčanovej (KDH), ktorú v Prešove podporila aj celá „klasická“ opozícia, akoby zvestovala, že východ sa opäť etabluje ako „bašta pravice“.
Pád Vaľovej v Humennom sa zdá byť celkom politicky príznakový.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
