Posledných 48 hodín pred sobotňajšími voľbami platí moratórium, aby voliči prestali byť bombardovaní kandidátmi, ich štábmi, kampaňami aj antikampaňami a mali pokoj na zváženie svojho rozhodnutia.
A v rámci neho možno i na pohľad do minulosti, ako skončili predošlé voľby a koľko, presnejšie ako málo občanov rozhodlo o takých dôležitých verejných funkciách, ako sú primátori, starostovia a poslanci miest, obcí a mestských častí.
Napríklad v Košiciach dosahovala účasť vo voľbách primátora od roku 1990 postupne 46 %, 33, 39, 35, 17, 25, 9 % (doplňujúce voľby 2006), 26 % (riadne voľby 2006), 33 % (2010) a 34 % (2014).
Na víťazstvo vo voľbách primátora stačilo získať od roku 1990 postupne 16-tisíc hlasov, 23-tisíc, 33-tisíc, 48-tisíc (Schuster 1998), 20-tisíc, opäť 20-tisíc (Trebuľa 2002), dokonca len 7-tisíc (Knapík v doplňujúcich voľbách 2006), 21-tisíc (Knapík v riadnych voľbách 2006), 22-tisíc (Raši 2010) a 35-tisíc hlasov z takmer 200-tisíc oprávnených voličov v meste (Raši 2014).
Akú veľkú legitimitu majú mandáty získané vďaka hlasom jednej šestiny či desatiny všetkých Košičanov s právom voliť, kde zvyšné dve tretiny alebo tri štvrtiny dokonca ostali doma?
Lenže toto nie je ani tak problém primátora a poslancov, ale hlavne nás, občanov, obyvateľov, voličov.
Pre pripomenutie, v roku 2014 Raši (Smer) porazil o 11-tisíc hlasov spoločného pravicového kandidáta Bauera, v ktorého prospech sa vzdala Bašistová (Sieť, Most), pričom v jej prospech odstúpil nezávislý Dečo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
