V roku 1998 tento svet navždy opustila legenda československej kinematografie, ktorá sa pričinila o získanie jediného slovenského Oscara, všetkými milovaný Jozef Kroner.
V apríli tohto roka si výročie jeho odchodu pripomenulo na pietnej akcii v Slávičom údolí vyše šesťdesiat Staškovanov a členov rodiny Kronerovcov.
Narodil sa v kysuckej obci Staškov 20. marca 1924. Dohromady mal jedenásť súrodencov, pričom Jozef bol siedme dieťa v poradí.
Z dvanástich detí sa však len deväť dožilo dospelosti. Jeho otec Ľudovít pochádzal z Ľubochne. Istý čas pracoval na píle, potom sa stal železničiarom.
Mal vraj tiež herecký talent, ktorý jeho deti zdedili po ňom.
Aj sám Kroner vo svojich pamätiach uviedol: „V detstve sa všetko začína a tento začiatok každého z nás poznačí na celý život Nie nadarmo sa do detstva vraciame v časoch najťažších, ale aj v čase najväčšieho šťastia. Je to najmocnejšie zázemie, ktoré nám nemôže nikto nikdy zobrať.“
Vynikajúci (ne)herec
Herectvo profesionálne nikdy neštudoval. Pracovať začínal ako robotník v dielni v Trenčíne, neskôr sa dostal do vedúcej pozície v dielni v Považskej Bystrici.
K hereckému umeniu si privoňal už v tom čase, pretože popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu. V roku 1948 začínal v Armádnom divadle v Martine.
O osem rokov sa pridal k činohre Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Po deviatich rokoch aktívneho hrania mu bol udelený titul zaslúžilý umelec a o ďalších jedenásť si vyslúžil aj titul národného umelca.
Napriek vyťaženému životu a veľkým úspechom v hlavnom meste nezabúdal ani na rodný Staškov, kam sa často vracal.
V knihe Osud to tak chcel uvádza, že na Kysuciach sa doma cíti všade, nech by sa zastavil v hociktorom dome: „Najesť, napiť mi dajú, ale ja nechcem obťažovať... Nikdy však nechýbam na hodoch, keď je v Staškove veľký futbalový turnaj o môj putovný pohár. Aspoň raz do roka musím prísť, lebo moji rodáci by sa urazili. Toľký čas by nevydržalo ani moje srdce...“
Tóno, Kubo, Jožko i Pacho
Na svete zrejme neexistuje taká postava, ktorú by Jozef Kroner nestvárnil presvedčivo. Nemal problém s komickými ani s vážnymi postavami.
Diváci si ho isto dobre pamätajú ako mierneho alkoholika Adama Krta, hlavnú postavu komédie Rysavá jalovica, nakrútenej podľa poviedky z pera Martina Kukučína.
Do spomienok sa však zapísal aj v podobe vynaliezavého Sváka Ragana, nahlúpleho Kuba či zbojníka Pacha s frndžalicou v ruke.
Nesmieme zabúdať ani na nestora Martina Pichandu z filmu Tisícročná včela, nakrútenom podľa generačného románu Petra Jaroša.
Najviac ho však preslávil stolár Tóno Brtko v snímke Obchod na korze, ktorá si ako jediné slovenské dielo vyslúžila americkú sošku Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film.
Zo všetkých druhov postáv mu najviac sedeli tie tragikomické. Originálne herecké prevedenie a nezameniteľný hlas však vtisli punc neopakovateľnosti každej úlohe, ktorej sa tento herecký velikán zhostil.
Nezišiel z očí, nezíde ani z mysle
Jozef Kroner naposledy vydýchol 12. marca 1998, teda len 8 dní pred svojimi 74. narodeninami.
Zanechal tu po sebe nespočetné množstvo spomienok, myšlienok i filmových snímok.
Po jeho smrti založilo 20 významných osobností Slovenska Spoločnosť Jozefa Kronera.
Jej cieľom je okrem iného pripomínať svetu herecké, no aj to ľudské posolstvo, ktoré tu táto výnimočná osobnosť zanechala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
