Československo je dávno minulosťou. Približne tretina dnes živej populácie sa narodila po rozdelení.
Napriek tomu sa na Slovensku na sto rokov ČSR vedno s Čechmi masívne „spomienkovalo“.
Teda hralo sa na spomienky, akoby tu existoval hlbší citový vzťah k štátnemu útvaru Masaryka a jeho slovenského druha Štefánika.
Neexistoval. To ukázal práve rozvodový proces v roku 1992, keď napriek výzvam viacmenej elitárskeho hnutia „Za spoločný štát“ zachovanie ČSFR nedostalo do ulíc a na námestia „pospolitý“ ľud.
“„Ak 28. október nie je sviatkom, je to nacionalizmom politickej majority.“
„
Nevraviac o kritickej mase, ktorá by dokázala pritlačiť na politikov, teda Mečiara s Klausom, aby v záujme hladkosti budúceho vládnutia (Klaus) resp. jednoduchšieho rozkrádania (Mečiar) neobetovali vysokú hodnotu, ktorú dostali mandát spravovať, ale nie ukončiť jeho existenciu.
Autor v tom čase rozumel Klausovi, že so šialeným HZDS je nemožné federálne vládnuť, ale spätne je zrejmé, že keby sa vyvinul relevantný externý tlak aspoň v jednom z oboch štátov, to referendum alebo nové voľby by boli reálnou opciou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
