Klement Gottwald (1948 – 1953)
História o Klementovi Gottwaldovi píše ako o prvom česko-slovenskom „robotníckom“ prezidentovi. Tak sa to aj učili celé generácie v škole. Paradoxne však fyzicky pracoval len veľmi krátko.
Narodil sa 23. novembra 1896 ako nemanželské dieťa chudobnej poľnohospodárskej robotníčky v Herolticiach pri Vyškove.
V škole vo Viedni, kde sa učil za stolára, sa po prvý raz stretol s organizovaným robotníckym hnutím, v ktorom sa aktívne angažoval a postupne sa hlbšie oboznamoval s ideológiou socializmu.
Nová Československá republika sa na východe nerodila ľahko Čítajte Počas prvej svetovej vojny a chvíľu aj po nej slúžil v armáde. Jeden rok pracoval ako stolársky majster a zároveň funkcionár telovýchovnej jednoty v meste Rousínov v Juhomoravskom kraji a istý čas pôsobil ako redaktor komunistického časopisu.
V politike sa však aktívne angažoval aj naďalej a postupne sa prepracoval až do pozície vedenia Komunistickej strany Československa (KSČ).
V novembri 1938 emigroval do ZSSR, neskôr počas vojny s exilovým prezidentom Edvardom Benešom, ktorý pôsobil v Londýne, spojili sily domáceho a zahraničného protinacistického odboja.
Potom však prišli roky, ktoré zásadne a na dlhú dobu ovplyvnili dejiny našej krajiny.
Keďže prvé povojnové voľby v roku 1946 vyhrali komunisti, Gottwald bol poverený zostavením vlády.
Komunistická moc silnela. A potom prišiel „Víťazný február 1948“, keď sa mu za pár mesiacov podarilo premeniť demokratickú krajinu na totalitnú a on zasadol do Benešovho prezidentského kresla.
Nastala kolektivizácia poľnohospodárstva, bol zavedený monopol štátnej moci na školstvo, vedu a kultúru a rozpútal sa politický teror v podobe vykonštruovaných politických procesov.
Bolo vynesených vyše 230 rozsudkov smrti. Viac než 100 000 občanov bolo odsúdených na doživotie alebo na mnohoročné väzenie.
Desaťtisíce osôb označovaných ako protištátne živly prešli „prevýchovou“ vo vojenských Pomocných technických práporoch (PTP) a vyše 80 000 osôb bolo bez súdu deportovaných na nútene práce.
Nakoniec dal popraviť aj 11 zo svojich najbližších funkcionárov.
Hoci sa to v tom čase veľmi tajilo, Klement Gottwald bol závislý na alkohole a trpel syfilisom, ktorý mal za následok vydutie srdcovej aorty.
Po návrate zo Stalinovho pohrebu v ZSSR sa 11. marca 1953 sťažoval na zdravotné problémy. O tri dni nato zomrel.
Za smrť pravdepodobne mohla prasknutá aorta. Telo bolo uložené v mauzóleu a až do roku 1962 bolo vystavované verejnosti podobne ako Leninovo.
Neskôr bolo spopolnené. Dnes je jeho urna uložená na Olšanských cintorínoch v Prahe.
Antonín Zápotocký (1953 – 1957)
V poradí druhý komunistický prezident Československa, Antonín Zápotocký, prišiel na svet v decembri 1884 ako druhé z piatich detí.
Vyučil sa za kamenára, no pôsobil ako redaktor straníckej tlače v meste Kladno.
Bol tiež členom sociálnodemokratickej strany. Za prvej republiky sa pokúsil o ľavicový puč, za čo bol na 9 mesiacov väznený.
Počas prvej svetovej vojny bojoval v rakúsko-uhorskej armáde v Haliči, v Srbsku a na talianskom fronte. Niekoľko rokov bol väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
V 20. rokoch 20. storočia sa dostal do vedenia KSČ a neskôr bojoval za zjednotenie československých odborov na boj proti fašistom.
Po vojne sa stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ a poslancom Národného zhromaždenia. V júni 1945 bol vymenovaný za predsedu vlády ČSR.
Týždeň po nečakanej smrti Klementa Gottwalda sa stal prezidentom republiky. So svojím predchodcom nemal dobré vzťahy a po nástupe k moci sa snažil zmierniť pomery, ktoré vládli v krajine v začiatkoch 50. rokov.
V jednom z jeho populistických prejavov v roku 1953 sa vyslovil proti násilnej kolektivizácii a dal ľuďom možnosť vystúpiť z jednotného roľníckeho družstva (JDR), čo do roka využilo asi 70 000 roľníkov.
Na druhej strane však podnikol aj omnoho kontroverznejšie kroky. K jedným nich sa radí menová reforma z roku 1953, ktorá mala za následok znehodnotenie úspor a rapídny pokles životnej úrovne v krajine.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
