Zabudnutou perlou októbrovej schôdze, ktorá síce nenarobí takú „paseku“ ako voľba ústavných sudcov, ale podceniť sa tiež nedá, je Danko-esenesácka novela o politických stranách.
Kľúčová „reforma“ zákona – minimálne kvórum na počet členov politickej strany – je jasná „účelovka“ namierená najmä proti SaS a OĽaNO, ktoré, ako je známe, si členstvo silne obmedzujú.
Z výšky kvóra, ktorou bude dvojnásobok počtu za stranu vo voľbách kandidujúcich ľudí, sa dá len od srdca zasmiať, ešte aj keď zvlášť Matovičovi to môže narobiť problémy.
Dankova posadnutosť zvýšením straníckej populácie vyústila do pohyblivého prahu, čo je zrejme svetový unikát.
Napríklad, ak za stranu bude kandidovať jeden človek, tak povinné členstvo bude dve hlavy.
Veľmi dobre.
Námietka, že OĽaNO so štyrmi členmi nemôže byť demokratickou stranou, je isteže v poriadku.
To však nevyrieši minimálne členstvo, ale nový ústavný paragraf zaväzujúci strany a hnutia riadiť sa pri kreovaní a v politickom živote demokratickými princípmi.
Áno, tu je ozajstná diera – ako Brno – v slovenskom ústavnom systéme, avšak schválený koaličný text necháva nedemokratický pôvod a „procesing“ nielen SaS a OĽaNO, ale trebárs aj Smeru a SNS, úplne nedotknutý.
Demokratická totiž je – napríklad – tvorba orgánov či kandidátnych listín „zdola“ a nie „zhora“, čo je kritérium, ktorému nemôžu vyhovieť strany postavené na autoritárskych princípoch. Ktorými sú, všakáno, Smer aj SNS. (Na hlbšiu analýzu nie je priestor, ale verte.)
Celkom mimo je aj ďalšia zmena, ktorou bude zákaz mena osoby (lídra) v názve strany (hnutia).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
