Návrh na zmenu voľby ústavných sudcov trojpätinovou väčšinou parlamentu je bombou do debaty o ÚS, keďže by do budúcna vylúčil z procesu hlavu štátu tým, že zisk 90 hlasov v NR SR by znamenal automaticky miesto na košickom dvore.
Terajšia úprava hovorí, že z dvojice kandidátov na jeden uvoľnený post, ktorým stačí akákoľvek väčšina, si prezident vyberie jedného.
Z nedávneho Kiskovho „zápasu“ s nomináciami Smeru, z ktorých si dlho odmietal vybrať (pre zjavnú nekompetentnosť), vzišla potreba reformy nominačného procesu.
Okrem sprísnenia kvalifikačných požiadaviek tu opozícia presadzovala práve zvýšenie kvóra na tých 90 hlasov, pričom „prezidentskú volenku“ v druhom kole by ponechala.
Koalícia na čele s Ficom trvala na obyčajnej väčšine 76 hlasov s argumentom, že v tejto NR SR je nereálne, ilúzia získať 90 hlasov.
A tu je obrat.
Ústavná väčšina už zrazu nereálna nie je, čo jasne ukazuje, že ide o prvoplánový pokus vyradiť Kisku z hry.
Paradoxne, (reformnému) zámeru, aby strážcovia ústavnosti nemohli byť zvolení iba hlasmi jedného politického bloku – teda v našom prípade koalíciou – návrh Smeru zdanlivo vyhovuje
. Systémovo predsa nie je až také podstatné, či rolu „brzdy a protiváhy“, čo je v demokracii dôležité, zohráva hlava štátu, alebo parlamentná opozícia.
Ak teda z paláca Kiska volá, že návrh je „nebezpečný“, zdanlivo len bojuje o svoje kompetencie, čo by však ešte nebránilo konštatovaniu, že aj navzdory zjavne „protikiskovskému“ klinu je návrh krokom k dobrému kompromisu.
Avšak, ako hovoril klasik, „lidé bděte“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
