Keď raz v jeden aprílový deň otvárali v Brne nový bar, prevádzkovateľ sa rozhodol, že celý víkend bude ponúkať pitie a jedlo zadarmo.
To, či sa mu to vyplatí alebo nie a či vlastne hneď v prvý víkend neskrachuje, sme prestali riešiť už asi po prvom pive.
Sedeli sme vonku na chodníku, všade plno ľudí a čo sa ozývalo z každej strany, bola ľubozvučná slovenčina a prízvuk z každého kúta krajiny.
Predsa len máme Slováci rovnaké záujmy a dáme sa zlákať na podobné aktivity.
Pred pár rokmi sme sa tiež smiali na tom, ako sa Slováci dajú ľahko zlákať na všetko, čo je „takmer zadarmo“.
Každoročne sa v jednom z hlavných miest krajín Európskej únie organizuje konferencia na podporu demokracie a slobody v Iráne.
Čo si budeme hovoriť, pre väčšinu Slovákov je Irán tak vzdialený pojem, že ho registrujeme len v rámci pojmov „nejaká vojna“, „príliš konfliktná krajina“ a veď odtiaľ chodia tí utečenci.
Jednoducho nás udalosti v Iráne nezaujímajú, máme predsa dosť problémov vo vlastnej krajine.
Keď sa však naskytne príležitosť ísť na víkend na výlet do Berlína či do Paríža za „ľudovú“ cenu v rámci konferencie, na ktorej sa prihovárajú záujemcom o problematiku z celej Európy iránski lídri za boj za demokraciu, Slováci akoby zrazu ožili a začali sa zaujímať o dianie na ďalekom východe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
