Dnes sa opäť vraciame do histórie, aby sme predstavili automobil, ktorý mal premiéru pred päťdesiatimi rokmi, na brnianskom strojárenskom veľtrhu v roku, ktorý nepatril medzi najšťastnejšie v našej histórii, teda v roku 1968.
Ide o auto, ktoré dobre poznajú najmä starší motoristi, hoci ho pravdepodobne nikdy nevlastnili, pretože v rokoch po svojom vzniku sa dodávalo len (no, nie som si celkom istý) podnikom a organizáciám.
Je ale pravdepodobné, že mnohí dnes starší ľudia sa v tomto aute viezli – a to do nemocnice, pretože jednou z najvyrábanejších verzií tohto vozidla bolo sanitné vyhotovenie.
Reč je, samozrejme, o úžitkovom automobile Škoda 1203.
Tisícdvestotrojka sa podľa dostupných informácií môže pochváliť dvomi škodováckymi primátmi: ide o auto s najdlhším vývojovým obdobím a súčasne o doteraz vôbec najdlhšie vyrábaný model značky Škoda.
Vývoj tohto modelu trval tak dlho a bol taký komplikovaný, že ho môžeme spomenúť len v kocke.
Rozhodnutie o vývoji ľahkého úžitkového vozidla s karosériou trambusového typu prijalo vtedajšie Ministerstvo automobilového priemyslu už v roku 1955 a poverilo ním podnik Škoda AZNP (Automobilové závody národný podnik).
Do roku 1958 bolo postavených päť prototypov na podvozku už zastaraného modelu Škoda 1201.
V máji spomenutého roku však ministerstvo vývoj zastavilo, nakoľko financie bolo treba presunúť na výstavbu novej automobilky v Mladej Boleslavi, určenej na výrobu novej „embéčky“ (Škoda 1000 MB).
Zjazd komunistickej strany v roku 1959 však opäť prikázal vo vývoji pokračovať. Vyrobilo sa dvanásť prototypov – mikrobus, dodávka, valník i chladiarenská dodávka – ktoré dokopy najazdili 472 000 kilometrov.
V roku 1966 sa prijalo definitívne rozhodnutie o začatí sériovej výroby modelu 1203 v roku 1968.
Prvé sériové vozidlo opustilo výrobný závod vo Vrchlabí 5. júna 1968, verejnosti sa „jednadvatrojka“ (české slangové označenie vozidla) predstavila v septembri na veľtrhu v Brne.
Škoda 1203 mala dĺžku 4 520 mm, šírku 1 800 mm a výšku 1 900 mm, podvozok mal rázvor len 1 320 mm. Na pohon vozidla slúžil 1,2-litrový štvorvalec, ktorý bol umiestnený pozdĺžne za prednou nápravou (motor bol medzi vodičom a spolujazdcom) a mal výkon 37,5 kW.
Napriek dlhočiznej dobe vývoja išlo o vozidlo s pomerne zlými jazdnými vlastnosťami – tie sa dokonca novinári odvážili kritizovať vo vtedajšej socialistickej tlači.
V roku 1973 sa tisícdvestotrojka začala vyrábať aj v Trnave, od roku 1981 sa vozidlo vyrábalo výhradne už len v Trnavských automobilových závodoch (TAZ).
Trnavčania zväčšili zdvihový objem motora na 1,5 litra, čím jeho výkon vzrástol na 42 kW – týmto motorom vystrojené vozidlo malo označenie TAZ 1500.
Posledné vozidlá zišli z trnavskej linky v roku 1999, teda 31 rokov po začatí sériovej výroby. Ani to však nebol definitívny koniec Škody 1203.
Výrobné zariadenia a kompletnú dokumentáciu získala česká firma Ocelot, kde sa model 1203 ešte niekoľko rokov kusovo vyrábal.
Mimochodom, podľa cenníka podniku Mototechna z rokov 1977-78 stála vtedy Škoda 1203 vo vyhotovení valník 38 100 československých korún.
Tisícdvestotrojka sa vyrábala v celom rade verzií – napríklad ako skriňová dodávka, valník, mikrobus i ako sanitka, ktorá bola vybavená lekárskymi prístrojmi firmy Chirana. (zdroj: Škoda Auto)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
