Obrovskú ozvenu vyvolala najnovšia „idea“ Danka – rekreačné poukazy.
Zaslúžene.
Aj keď sa dajú vymyslieť ešte bláznivejšie návrhy, aj nedobrovoľný príspevok zamestnávateľov na dovolenku zamestnancov – to je tá „idea“ – názorne demonštruje, čo za prázdnotu ten populizmus je.
„Originalita“ „idey“ keď firma by zamestnancovi musela povinne – ak o to požiada – dať benefit takpovediac v naturáliách, robí tento nápad ešte príznakovejším než napr. „smerácke“ zvyšovanie minimálnej mzdy, či takisto „národniarske“ trináste a štrnáste platy.
Ak totiž prijmeme, že dovolenka bude na lístky, otázka je, prečo nenavrhne lístkový systém aj v závažnejších statkoch. Trebárs chlieb, maslo, rožky....
Ak zamestnanec pracuje dosť dobre (efektívne), aby si zaslúžil odmenu (nad základný plat), tak ako príde k tomu, aby mu ju zamestnávateľ vyplatil na jedno jediné konkrétne použitie?
Samozrejme, že majitelia a prevádzkovatelia hotelov, kempov, reštaurácií nestíhajú vynachváliť nový „dankoúlet“.
No nevybozkávali by ste ho, keď z pozície štátu nariaďuje, že práve vo vašom obchode musia byť minuté určite peniaze?
Argumenty, akože podobné čudá poznajú aj inde, napr. v Maďarsku, samozrejme neznamenajú, že dovolenkové poukazy si zaslúžia menej posmechu.
Veľké a stredné firmy – nad 50 zamestnancov – pre ktoré budú RP povinné, pritom smiech rýchlo prejde i preto, že im pribudne, okrem iného, aj administrácie.
Budú totiž musieť skontrolovať (ako?), že pracovník tie účty, ktorých 55 percent majú uhradiť (do hodnoty 500 eur), ozaj zaplatil....
A, hahaha, nečakaný problém, na ktorý Danko zaiste nemyslel, ešte môže byť, že niektoré slovenské subjekty cestovného ruchu prevádzkujú, ehm, ehm, „bezúčtenkovú“ ekonomiku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
