Toto leto bolo všetkým, len nie uhorkovou sezónou na politickej scéne.
Hoci horúco z nej sálalo ešte väčšie než z teplotných rekordov vonku, posuny oproti jari sú iba takpovediac tajnosnubné.
Pilierom konštatovania, že nič lapidárneho, ale podpovrchového dosť – to je tá tajnosnubnosť – sú preferencie predovšetkým Smeru.
Tie sa od „pokuciakovského“ pádu na 20 percent nehýbu aj napriek devastačnej podstate „vietnamského“ škandálu, v ktorom trčí hlavná vládna strana – cez Kaliňáka – až po korienky vlasov.
Únos ako nesporne kauza (viac než) leta neurobil na voličov dojem nieže porovnateľný s vraždou novinára, ale vôbec žiadny, čo je vzhľadom na „mečiarovské“ asociácie – Kováč mladší – dosť čudné.
Iste, 44 svedkov zbavených mlčanlivosti, ktorí by mali prehovoriť v septembri, napovedá, že všetkým dňom koniec byť ešte nemusí.
Zatiaľ sa však aj po tomto lete môže Smer oddávať myšlienke, že do volieb pôjde opäť ako najsilnejšia strana.
Keďže SaS a OĽANO nerástli ani po (na) Kuciakovi, neprekvapuje ani skutočnosť, že z veľkej kauzy únosu nevytĺkli pre seba nič. (I keď autor – naivne – vkladal do únosu akési nádeje.)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
