Odkedy existuje Slovensko ako štát, ďalekonosnejšiu kauzu nezažilo.
Vysoko dôvodné podozrenie, že štátny orgán sa spolupodieľal na únose vietnamského občana, je matka všetkých slovenských škandálov, aký by závidela SR aj každá banánová republika.
Príbeh, ktorý sa rozvíja pred očami, je neuveriteľný ešte i v rámci (autorského) klišé, že „na SR je možné všetko, a aj opak toho.“
Kaliňák sa už vyfarbil ako magnet na aféry, ale to, že „pristavil“ lietadlo únoscom, aby s obeťou bezpečne opustili schengenský priestor, je ešte i v tomto kontexte nad každú fantáziu.
Toto nie je akési zneužitie právomoci verejného činiteľa, ale spolupáchateľstvo na jednom z najťažších zločinov, aké pozná Trestný zákon.
Isteže, prezumpcia neviny platí aj pre neho, zásadné však v tejto chvíli je, že ozaj nevidieť, ako by sa z toho, čo vyšlo doteraz na svetlo, mohol ešte vyzuť.
Aj keď zabudneme na nadštandardné vzťahy, ktoré exminister pestoval s kolegom z Hočiminovho mesta – čo je samo osebe abnormalita – a časovú kolíziu návštevy veľkej vietnamskej delegácie s únosom, proti výpovediam policajtov rovno na mikrofón niet obrany.
(Čisto z košického pohľadu bez zaujímavosti určite nie je, že dva výlety do Vietnamu v „hodnosti“ primátora absolvoval aj Raši. Čo tam asi robil?)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
