Pralesy, lúky plné kosatcov či rozprávkové príbehy o poklade Inkov, aj to je pohraničie.
Vrch Kremenec
Keďže ide o najvýchodnejší bod Slovenska, slnko tu vychádza o polhodinu skôr ako v Bratislave.
Na najvyššom vrchu Bukovských vrchov sa stretávajú 3 štáty: Slovensko – Poľsko – Ukrajina a toto trojmedzie je označené monumentálnym hraničným stĺpom.
Tento žulový monolit označuje aj stretávací bod troch národných parkov.
Na Slovensku ide o Národný park Poloniny, na poľskej strane je to Bieščadský národný park a na Ukrajine zasa Užanský národný park.
Aj príroda v okolí Kremenca stojí za to.
Nachádza sa totiž v jednom z najvýznamnejších karpatských pralesov – Stužici, kde sú stromy staré 200 až 300 rokov a ktorý je chránený ako národná prírodná rezervácia s najvyšším, teda až 5. stupňom ochrany.
A v dnešnom presvetlenom svete práve tu nájdete jeden z najtmavších kútov Slovenska.
Preto tu bol ako prvý svojho druhu na Slovensku a dvadsiaty na svete zriadený tzv. Park tmavej oblohy Poloniny.
Ide o miesto najmenej narúšané umelým osvetlením ľudí, takže nielenže sa tu môžete kochať romantickou hviezdnou oblohou, ale ľahko viditeľné sú tam aj inak nepozorovateľné vesmírne objekty.
Červený kláštor
Keď sa povie slovensko-poľské pohraničie, pre mnohých ľudí to symbolizuje Červený kláštor.
Táto pôvodne gotická kartuziánska stavba bola postavená okolo roku 1320 a od jeho založenia až do druhej polovice 16. storočia ho spravovala veľmi prísna rehoľa kartuziánov.
Začiatkom 18. storočia sa dostal pod správu bratov kamaldulov, ktorí sú okrem iného známi vývojom kamaldulskej slovenčiny.
V tomto jazyku bola napísaná aj tzv. Kamaldulská Biblia z druhej polovice 18. storočia, ktorej autorstvo, alebo aspoň podstatný diel práce, sa pripisuje opátovi Romualdovi Hadbavnému.
Mních Romuald sa podieľal taktiež na zostavení Kamaldulského latinsko-slovenského slovníka z roku 1733.
S Červeným kláštorom sa úzko spája aj meno mnícha Cypriána, ktorý žil v 18. storočí.
Bol vzdelaný, hovoril 4 jazykmi a vynikal tiež v medicíne, alchýmii a botanike.
Jednou z dochovaných pamiatok je Cypriánov herbár, ktorý zostavoval 6 rokov.
Zaujímala ho aj veda a technika. Podľa legiend si zostrojil „čertovu mašinu“, pomocou ktorej sa mu podarilo vzlietnuť z vrchu Troch korún a doletieť až k jazeru Morské oko (približne 140 km vzdušnou čiarou).
Zomrel vo veku 51 rokov, no príčina smrti ani miesto pochovania nie sú známe.
V súčasnosti je v Červenom kláštore zriadené múzeum.
V areáli sa tiež nachádza jedna pozoruhodná zaujímavosť – pieninské lipy.
Ide o 18 stromov, ktorých vek dosahuje okolo 300 rokov. Niektoré kmene majú obvod až 6 metrov a dosahujú výšku 20 až 40 metrov. Pre svoj vek a rozmery sú vyhlásené za chránené.
Niedzica
Stačí, že prejdete len kúsok za hranice a hoci budete v Poľsku, predsa len sa bude zdať, že ste v rozprávke.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
