Mám kamaráta v Brne. Mladý, dvadsaťsedemročný Moravák.
Vyštudovaný psychológ, pochádza z Nového Mesta na Morave, približne dve hodiny vlakom od Brna.
Domov chodí málo, snaží sa však aspoň raz za dva mesiace.
Môže sa tam rozhodnúť ísť kedykoľvek, trebárs v nedeľu ráno.
Povie si, čo s načatým dňom a o dve hodiny už môže sedieť doma a obedovať.
S týmto kamarátom sa veľa smejeme. Na rôznych veciach, najčastejšie sa ja smejem z neho a on zo mňa.
Zvyčajne sa neberieme úplne vážne, on sa zvykne smiať aj na tom, že za dve hodiny sa na obed domov do Prešova nikdy nedostanem.
Alebo, keď som naposledy cestovala z Brna do Prešova v pondelok, tak mi držal palce, nech aspoň do stredy dôjdem domov.
Ono sa to môže zdať trochu prehnané, ale vlakom sa niekedy naozaj zdá, že to trvá pár dní.
Hlavne pre neexistujúce priame vlakové spojenie z Prešova do Brna.
Je to predsa len pohodlnejšie ako autobus. Vo vlaku si natiahnete nohu, možno sa podarí aj obidve a v porovnaní so spolujazdou autom s novým neznámym môžete byť dokonalo izolovaní a nemusíte sa dozvedieť za šesť hodín cesty životný príbeh človeka, ktorého aj tak už nikdy neuvidíte.
Takže s týmto kamarátom sa bavíme o našich rodných mestách.
Ja hovorím o Prešove, on o tom, čo sa deje na Vysočine.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
