Za posledný mesiac som sa napočúvala desiatky príbehov o tom, prečo mladí ľudia zo svojich rodných miest odchádzajú.
Po príchode do Prešova v lete na pár týždňov je to viditeľné úplne všade.
V lete dokáže Prešov naučiť, čo je to dokonalá sloboda – žiadne prispôsobovanie sa kamarátom, kde sa dnes večer pôjde a čo budeme robiť, pretože sú tu dvaja traja, ktorých v Prešove nájdete (a ktorých naozaj chcete stretnúť) a tí sa tak tešia z vášho príchodu, že s vami pôjdu kdekoľvek.
Potom niekedy neostáva iné, ako obľúbiť si aj samotu, zapnúť na mobile aplikáciu, ktorá ráta kroky a tešiť sa z toho, že zo Švábov na Sídlisko 3 ste ich spravili skoro desaťtisíc a splnili ste dnešný minimálny limit chôdze pre zdravie.
Lenže ono to už dávno nesúvisí len s letom, vtedy je však neprítomnosť ľudí ktorých prítomnosť bola zvykom najviac viditeľná.
Keď máte 23 rokov a v Prešove už istý čas nežijete ale stále sa mesto snažíte občas navštíviť, vidíte ten počet kamarátov, ktorí tu už jednoducho nie sú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
