VÝCHOD. Na východnom Slovensku je najviac obcí, kde žije do päťdesiat obyvateľov.
Hoci sa o týchto miestach hovorí, že sú na konci sveta a často v nich nie je ani len obchod, sú vyhľadávané turistami.
Ponúkajú pokoj, prekrásnu prírodu a zaujímavé pamiatky.
Príkra
V okrese Svidník len pár kilometrov od poľských hraníc sa nachádza najmenšia obec na Slovensku.
V Príkrej minulý rok žilo len sedem ľudí. Najväčšia vzácnosť stojí uprostred obce. Drevený chrám svätého Michala archanjela z roku 1777 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Pozoruhodné sú ikony Veraikon, údajný odtlačok Kristovej tváre na plátennej šatke, s vyobrazením sv. Michala, sv. Mikuláša zo 17. storočia.
Zaujímavosťou je, že na dva zvony v chráme sa vyzbierali obyvatelia obce.
Uhorská štátna moc v roku 1915 dva zvony, najmenší a najväčší, nechala zvesiť a použila ich na vojenské účely. Dnes sú vo veži opäť zavesené tri zvony.
Regetovka
V zime lyžiarske trate, v lete rašeliniská. Hoci má Regetovka v okrese Bardejov len 35 obyvateľov, má čo ponúknuť v každom ročnom období.
V obci, do ktorej prišli prví obyvatelia okolo roku 1450, je gréckokatolícky chrám sv. Demetra, ktorý bol postavený o štyristotridsať rokov neskôr.
V roku 2007 prešiel jeho interiér aj exteriér kompletnou obnovou.
Ak navštívite Regetovku v lete, určite zájdite na rašelinisko.
Na tomto chránenom území, kam vedie aj turistická značka, rastie vzácna rastlinka rosička mäsožravá, ale aj papraď hrebenistá a papradník močiarny.
V Regetovke je ajlyžiarske stredisko, v zime 2017/18 však už bolo mimo prevádzky...
Oľšinkov
Siedme miesto najmenších slovenských obcí patrí Oľšinkovu.
Obec v minulosti ťažko skúšal požiar, hladomor a svetové vojny. Dnes tu žije dvadsaťpäť ľudí, nenájdete tu školu, obchod ani krčmu.
V obci sa však nachádza murovaný kostolík z roku 1776, zasvätený Panne Márii, v ktorom sa konajú aj bohoslužby.
Je postavený v barokovo-klasicistickom štýle, baldachýnový oltár aj ikonostas pochádzajú ešte z čias stavby cerkvi.
Oľšinkov je ako stvorený pre turistov, ktorí sa radi kochajú nepoznanou prírodou.
Leží totiž v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, ktoré sa vyznačujú prírodným bohatstvom rastlinstva a živočíšstva a krásnymi prírodnými scenériami.
Z obce vedie žlto značkovaný turistický chodník do obce Palota, sčasti po slovensko-poľskom hrebeni.
Belejovce
Do top desiatky najmenších obcí na Slovensku sa zmestili aj Belejovce.
Najvyššie položená obec v okrese Svidník je skvelým miestom na turistické potulky.
Z Belejoviec sa po turistických značkách dostanete na rozhľadňu Rohuľa.
Má štyri vyhliadkové plošiny a tvar štvorbokého ihlana. Štvrté a zároveň posledné podlažie siaha do výšky 14 m.
Spolu s rozhľadňou na vrchu vystavali aj turistickú útulňu, ktorá slúži ako útočisko pred nepriaznivým počasím.
Ponúka výhľad na hrebene Ondavskej a Laboreckej vrchoviny, Čergov, Vihorlat, Slanské vrchy a Poloniny.
Za pekného počasia je možné vidieť aj končiare Vysokých Tatier.
Havranec
V severnej časti Nízkych Beskýd leží obec Havranec. Žije tu len pár rodín. Pokoj a ticho sú takmer hmatateľné.
Obyvatelia tu neplatia daň z nehnuteľnosti ani daň za psa. Tento malý slovenský daňový raj vyhľadávajú milovníci vojenskej histórie.
Na miestnom cintoríne je vojenské pohrebisko z prvej svetovej vojny, kde v piatich hroboch leží 11 rakúsko-uhorských vojakov.
Nad hrobmi je kovový kríž s textom „Na pamiatku padlým z prvej svetovej vojny“. Miesto posledného odpočinku vojakov je starostlivo ošetrované.
Šarbov
V Šarbove, kde dnes žije dvanásť obyvateľov, bola kedysi sklárska huta, no tá zanikla a s ňou aj život v obci.
Raz bola úplne vyľudnená a raz ju takmer celú zničili vojaci počas dukliansko-karpatskej operácie.
Malebný kraj a nádherná príroda robí z tohto miesta rozprávku, no žiť tu veľa ľudí nechce.
Šarbov je vďaka lyžiarskemu stredisku vyhľadávaným miestom najmä v zime, v lete je to zas raj pre fotografov.
Nájsť pokope takú rozmanitú faunu je vzácnosť. Mloky, salamandra, sova dlhochvostá, vydry, vlk či rys alebo jelene sú cenným fotografickým úlovkom.
Medvedie
V severnej časti Nízkych Beskýd v blízkosti hranice s Poľskou republikou leží obec Medvedie.
Trvalý pobyt tu má nahlásených 47 obyvateľov. Počas leta aj zimy je malá obec vyhľadávaným miestom na turistiku.
Uprostred dediny sa na kopci nachádza drevený pravoslávny chrám sv. veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho, ktorý je zaradený medzi kultúrne pamiatky Slovenska.
Chrám bol postavený v roku 1903 a jeho vzhľad sa počas jeho existencie viackrát menil.
Ďalším navštevovaným miestom je vojnové pohrebisko z 1. svetovej vojny, ktoré sa nachádza na obecnom cintoríne.
Pohrebisko je označené pamätným dreveným krížom.
Počas zimných mesiacov si môžete v obci zalyžovať alebo využiť bežecké trate.
V obci je aj sírnatý minerálny prameň.
Dobroslava
Minulý rok žilo v obci Dobroslava 26 obyvateľov.
Hoci je táto obec desiatou najmenšou na Slovensku, nachádza sa tu národná kultúrna pamiatka - drevený chrám.
Ten je jediný na Slovensku postavený na pôdoryse gréckeho kríža.
V roku 1932 boli k chrámu pristavené dve bočné časti, čím sa zmenil aj pôvodný trojdielny pôdorys stavby na päťdielny.
Nachádza sa tu barokový kompletný ikonostas a mobiliár zo 17. storočia.
Valentovce
Neďaleko zrúcanín kaštieľa na hranici obcí Zbojné, Valentovce a Výrava je vojnový cintorín pre rakúsko-uhorské vojská.
Počas I. svetovej vojny sa obce dnešného Medzilaborského okresu ocitli v epicentre krvavých bojov, ktoré sa do vojenskej historiografie zapísali ako “Veľkonočná bitka v Karpatoch”.
Krvavú históriu dodnes pripomínajú zachované línie zákopov.
Tichým mementom udalostí spred viac ako sto rokov sú vojnové cintoríny, nachádzajúce sa v okolí.
Osadné
Osadné v okrese Snina má len niečo viac ako stopäťdesiat obyvateľov.
Obdivovať tu môžete unikát, kryptu vojakov z 1. svetovej vojny. Vznikla v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia.
Vtedajší duchovný chcel v Osadnom vybudovať aspoň malý kostolík, no nedostal povolenie.
Nevzdal sa, s pomocou obyvateľov obce sústredil na jedno miesto pozostatky z vojnových hrobov, ktoré boli rozptýlené v okolí.
Následne požiadal o vybudovanie pomníka padlým vojakom, na to už povolenie dostal a tiež mohol vybudovať nad kryptou aj chrám.
V krypte v Osadnom sú dnes uložené pozostatky až 1 600 vojakov.
V top 30 najmenších slovenských obcí je väčšina z východu
Parihuzovce – 27 obyvateľov
Najmenšia obec v okrese Snina je známa najmä vďaka lyžiarskemu stredisku, kde si môžete užiť predovšetkým prírodný sneh.
Bystrá – 27 obyvateľov
Nachádza sa 23 kilometrov od mesta Stropkov a keďže vznikla v roku 1570, bola najmladšou obcou v severnej časti stropkovského panstva. Aj v Bystrej je vojenský cintorín z prvej svetovej vojny, identita vojakov však nikdy nebola zistená.
Ondavka – 15 obyvateľov
Obec s pätnástimi obyvateľmi leží v okrese Bardejov, asi 5 kilometrov od hraničného priechodu Konieczna s Poľskou republikou.
Obručné – 34
Táto dedinka v okrese Stará Ľubovňa vznikla na území panstva Plaveč v druhej polovici 14. storočia. V tom čase, v roku 1636 ju nazývali Obruczno, až po roku 1920 sa z nej stala obec Obručné.
Krišľovce – 31
Obec v okrese Stropkov leží v Ondavskej vrchovine a vznikla v roku 1567 a jej pýchou je gréckokatolícky Chrám sv. Petra a Pavla z roku 1910.
Soľník – 32
Z okresného mesta Stropkov do Soľníka je to vzdušnou čiarou len 7 kilometrov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1430. Pred prvou svetovou vojnou niesla obec názov Szalnok.
Rohožník – 35
Na Slovensku sú dve obce s týmto názvom. Jedna na Záhorí a tá menšia v okrese Humenné. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1454.
Havka – 47
Zamagurská obec leží v ochrannom pásme Pieninského národného parku a v historických prameňoch z roku 1337 sa spomína ako majer Červeného Kláštora. V 15. storočí ju vypálili husitské vojská, v roku 1786 sa tam usídlili nemeckí osadníci z Würtemberska.
Brezovec – 39
Kedysi táto obec patrila panstvu Humenné, neskôr ju vlastnil trebišovský kláštor paulínov. Koncom 18. storočia patril Brezovec kráľovskej komore a od 20. rokov 19. storočia Prešovskej archeparchii. Počas vojnového Slovenského štátu bola pripojená k Maďarsku.
Vápeník – 39
Nachádza sa v okrese Svidník a je hraničnou obcou s Poľskom. V zachovaných historických dokumentoch Makovického panstva sú údaje, že v rokoch 1573 – 1598 vznikli na území dnešného chotára obce dve menšie osady, ktoré boli pomenované ako Vápené pri Kečkovciach a Vápené pri Svidničke. V roku 1618 sú uvedené ako Vyšný Vápeník a Nižný Vápeník. Do roku 1697 obce splynuli.
Jakušovce – 46
Horskú obec nájdete v Nízkych Beskydách v doline malého potoka ústiaceho do Brusničky. V minulosti patrila panstvu Stropkov od 16. storočia Dessewffyovcom, v 19. storočí Keglevichovcom. V roku 1944 Nemci obec vypálili a v roku 1947 sa časť obyvateľov presídlila na Ukrajinu v bývalom ZSSR.
Livovská Huta – 45
Obec vznikla v 17. storočí na panstve Hertník, v 18. – 19. storočí patrila miestnemu zemepánovi Fridrichovi Anhaltovi. Z roku 1773 je doložená ako Hutta (po maďarsky Livóhuta). V prvej polovici 20. storočia sa už o nej píše ako o Livovskej Hute.
Pôvodné osídlenie vzniklo a rozvíjalo sa od 17. storočia pri sklárskej hute na výrobu fliaš, ktorá využívala bohatstvo miestnych lesov. S prestávkami bola v prevádzke od roku 1683 až do roku 1906, od roku 1856 mala aj brusiareň. Okrem sklárne využívali drevo od 18. storočia aj zriadené vodné píly.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
