KOŠICE. Bez byliniek sa nedá navariť. Voňavé a čerstvé sú práve teraz.
O Zuzane Sabolovej sa Slovensko síce dozvedelo až po tom, keď sa začala objavovať ako špecialistka v relácii Moja mama varí lepšie ako tvoja, no ona sa gastronómii venuje už celé roky.
Prešla kus sveta a spoznala aj cudzokrajné kuchyne, no čestné miesto v jej gastronómii majú aj slovenské kulinárske poklady z Liptova, kde vyrastala.
Aj preto na bryndzu a ovčie produkty nedá dopustiť. A prezradila nám aj zopár receptov na letné dobroty z jej kuchyne.
Máme tu leto, čas, keď sú záhrady plné ovocia, zeleniny, grilujeme, robíme si pikniky... Ktorá z týchto letných radostí je vám najbližšia?
– Ten, kto vymyslel letné grilovačky, bol génius. Je to pre mňa maximálna forma relaxu. Grilujeme vždy u mojich rodičov na Liptove, celé leto. Máme tam veľkú záhradu s množstvom ovocných stromov a slnko zapadá presne za naším plotom. V Bratislave nebývame v rodinnom dome, ale vždy sa veľmi rada nechám pozvať k niekomu na záhradu... Moje leto je vlastne o grilovačke. Ovocie jem veľmi málo. Zo zeleniny mám rada voňavé paradajky, chrumkavú zelenú papriku, baklažán aj cuketu z grilu. Ale z trojboja ovocie – zelenina – mäso mi najviac pasuje mäso. Jednoduchá marináda, hocaký druh mäsa a parádna letná večera je na svete.
Na ktoré letné jedlo sa dáte vždy nahovoriť a naozaj si na ňom pochutíte? A na čo by sme vás nezlomili, ani keby ste boli polomŕtva od hladu?
– Z letných jedál milujem lečo. S výbornou domácou klobáskou a bielym rožkom. Mám rada aj polievku z mladých luskov s čerstvým kôprom. Ľúbim posolené klobúčiky plávok pripravené na grile. Pustia veľa šťavy a je to dobrotka. V lete mám rada aj krevety či slávky na suchom bielom víne s množstvom vňaťky. Neľúbim sviečkovú na smotane, plnenú papriku (zato ju viem perfektne pripraviť, plním ju mletým morčacím) a veľmi nejem ani sladké.
Prešli ste kus sveta, pobudli ste v krajinách, kde majú leto celý rok, alebo aspoň väčšinu roka. Čo ste sa od nich naučili a využívate to aj doma pri príprave jedál?
– Žila som istú dobu v trópoch, kde je naozaj leto po celý rok, delí sa len na sezónu sucha a sezónu dažďov. Napriek tomu, že mesto malo vlastný prístav a prísun čerstvých rýb, dodávali ich do reštaurácií a obchodov vždy zmrazené. Vysoké denné teploty a množstvo parazitov v rybách vyžadovali tento postup. Preto sa ja osobne nikdy nedožadujem čerstvej chladenej ryby a som úplne spokojná aj s mrazeným tovarom. V čase, keď som žila mimo Slovenska, som sa prvýkrát stretla aj s GM – geneticky modifikovanými potravinami, ovocím či zeleninou. Ich dokonalé tvary a dlhé doby trvanlivosti ma utvrdili v tom, že budem jesť radšej čerešne z nášho stromu s červíkom ako dokonalé GM potraviny.
A čím by sme sa my, Slováci, mohli inou gastronómiou vo všeobecnosti inšpirovať? Čo robíme zle a ani si to asi neuvedomujeme?
– Stravujeme sa tak, že jeme lacné štvoreurové meníčka. Toto robíme úplne zle. Toto snáď ani nikde na svete neexistuje. Inšpiráciou by nám mali byť krajiny, kde je jedlo postavené na piedestáli a ľudia si ho vedia poriadne užiť a vychutnať. Hovorím o Talianoch, Španieloch, Francúzoch... To nie je 20 minút jedenia nekvalitnej stravy opreteky. Mali by sme možno viac dbať na sezónne veci. Lebo vtedy je to aj o kvalite a aj o cene.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
