Hex sa pasuje za festivalovú kapelu. Od mája do polovice októbra majú chlapci o zábavu postarané. Víkend, čo víkend križujú Slovensko a zabávajú milovníkov dobrej hudby a jedinečnej atmosféry. Tomáš Yxo Dohňanský navyše už osemnásť rokov spoluorganizuje festival na západnom Slovensku. Má teda dosť skúseností z pódia aj spoza neho.
Festivalová sezóna už odštartovala. Tešíte sa na toto obdobie?
- Toto je naše najkrajšie a najhlavnejšie obdobie a máme veľmi radi leto a všetky hrania, ktoré cez leto absolvujeme. Takže odpoveď je áno.
V čom tkvie pre kapelu čaro festivalov?
-My máme radi aj indoorové koncerty. Keď sme na turné, tam chodia ľudia výhradne na nás. Sú to také intímnejšie koncerty a hráme tam aj veci, ktoré v lete na festivaloch nehrávame. Ale zas vonkajší priestor je čarovný v tom, že sú tam iné poveternostné podmienky a sme vonku a dýchame čerstvý vzduch. Cítime tých ľudí bližšie. Je ich tam vždy veľa. Teraz sme radi, že sme sa po turné dostali pred ľudí. (smiech)
Ktoré festivaly tento rok nevynecháte?
- Hráme tento rok na rôznych menších festivaloch, ale hráme aj na Top Feste, na Lodenici, aj na našom domovskom festivale Žákovic open. V zásade hráme veľmi veľa.
Ktoré festivaly si pôjdete užiť len tak s pivom v ruke?
- Veľmi úprimne a otvorene, asi žiadne, lebo naozaj každý víkend od začiatku mája až do polovice októbra hráme kopec koncertov, kopec akcií a nie je tej energie až toľko. Ale bol som prednedávnom na Lennym Krawitzovi na výbornom koncerte aj keď to bolo vnútri a možno sa ešte pôjdem pozrieť na jeden maďarský festival, ktorý bude koncom júna, ale viac času na festivaly my už asi neostane.
Brávate na festivaly aj deti a chlpáčov?
- Ak môžem povedať za seba, tak aj brávam, aj nebrávam. Emma má rok a osem mesiacov a tú ešte neberieme do hlučných hlučných priestorov. Ale moja staršia dcéra Hanka, tá už chodí po festivaloch a po koncertoch aj s nami. Už je relatívne dospeláčka. Takže jej to neškodí. A zas Eddieho, nášho psíka, my Anička tiež zvykne doniesť na náš festival Žákovic, kde je v čivavkovej zóne. Tam je predsa len menší hluk.
Ako sa mení playlist vašej kapely na festivaloch oproti bežnému koncertu?
- Na koncerte hráme väčšinou hodinu a pol, hodinu a trištvrte, niekedy aj dve hodiny. Tam zaradíme aj pesničky, ktoré nie sú také tie naše najväčšie diabolské, ktoré dokážu fantasticky rozprúdiť energiu na festivale. V podstate platí, že na festivaloch hráme tie najväčšie hity. Fungujú výborne! (smiech)
Ty si aj spoluorganizátorom festivalu Žákovic open, ktorý tento rok vstupuje do 18. ročníka. Je to skvelé uspieť v konkurencii menších či väčších festivalov. Je to tak?
- My sme nesmierne radi, že sa nám stále darí tento festival robiť. Že máme každý rok veľmi dobré ohlasy na výber účinkujúcich. Aj keď je to celé dosť špecifické v tom, že nemáme ambíciu festival nejako zväčšovať. Sme taký malý rodinný festival. Je to naozaj tak, lebo sme akoby v obývačke Mariána a Katky Žákovicových, na ich dvore pred penziónom v krásnom prostredí a naozaj mám pocit, že tie kapely si to tam vždycky užívajú.
Ľahšie sa ti pozývajú kapely, keď ich pozýva zvučné meno. Je celá organizácia potom o niečo jednoduchšia?
- Tak voľakedy to bolo trošičku výhodou, ale dnes už aj tie kapely, ktoré sú známe a populárne, tak majú veľa hrania. Sme kamaráti, som rád, keď prijmú pozvanie, ale podmienky majú rovnaké ako na všetkých ostatných hraniach, pretože je to ich práca. Ja som tiež muzikant a chápem ich potreby.
Koľko trvá plánovanie jedného ročníka festivalu?
- Začíname niekedy v decembri. Potom pomaličky sa presúvame do januára, februára, keď vymýšľame koho pozveme. Takže priebežne sa tomu venujeme od decembra. Nie je to ako sa hovorí full time job. Robíme to hlavne ako takú našu zábavku, ktorá nás teší.
Je to naozaj v zákulisí festivalu taká divočina, ako sa rozpráva?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
