Sprísnenie voľby ústavných sudcov, čo je návrh práve teraz prechádzajúci parlamentom, je v princípe pozitívna novinka, akurát s mnohými chybami, ktoré spôsobujú pocit nenaplnenosti či zmarenej príležitosti.
Deväť o chvíľu zvolených právnikov – toľko sudcov sa volí – má chrániť ľudské práva a slobody do roku 2031.
Čo neznamená nič menej než to, že súčasná poslanecká kohorta vtlačí celému desaťročiu začínajúcemu dvojkou celkom zásadnú pečať.
Nie je premrštené ani povedať, že ide o najdôležitejší zákon celého volebného obdobia.
A je jeden z najväčších prínosov prezidenta Kisku, že odmietnutím menovať jedného z piatich dvojičiek kandidátov do Košíc rozpútal verejnú debatu o kvalifikačných predpokladoch na ústavného sudcu, čo by mal byť úplný vrchol kariéry každého právnika.
Aj keď so stigmou, že vraj porušil Ústavu SR, Kiska presadil svoje aj navzdory Smeru a SNS, ktorí v akomsi kompromise s vývojom debaty „zmäkli“.
Momentálne vec vyzerá tak, že vcelku zbytočne sa navrhuje zvýšenie vekovej hranice na 45 rokov, a „nezbytočne“ potom znalosť jedného cudzieho jazyka a akýsi záujem uchádzača o ústavné právo v minulosti.
Áno, sú to mäkké podmienky, ale aj o tri vlasy náročnejší proces je lepší než terajší stav.
Čo, samozrejme, vôbec ešte negarantuje vyššiu kvalitu súdu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
