Korzár logo Korzár
Utorok, 16. október, 2018 | Meniny má Vladimíra
Nájdete nás na webe

Výlety v okolí priehrad: Turistika s výhľadmi, ale aj hviezdne nebo

Inšpirujte sa na spoznávanie východu Slovenska.

Pohľad na Ružín z Drienkovej skaly. (Zdroj: Martin Belej)
Článok pokračuje pod video reklamou

Splavovanie riek Ondava a Topľa

Ak by ste už mali pocit, že chcete na chvíľu opustiť brehy Domaše, určite využite možnosť vyskúšať si brázdiť riečne vody v kanoe. Splav je možný na riekach Ondava a Topľa a to v rôznych úsekoch a dĺžkach.

Vybrať si možno 9-kilometrovú trasu Ondava – Slovenská Kajňa – Sedliská, pričom trvať by vám to malo asi 2 – 3 hodiny.

Na celodenný výlet (5-6 hodín) je nasledujúca trasa na úseku Ondava – Hrádza Veľká Domaša – Hencovce, žltý most.

Počas plavby meandrami Ondavy sa možno vylodiť na opustenom ostrove, kúpať pri obci Benkovce či opekať.

Troj- až štvordenný splav núka trať Topľa – Giraltovce – Božčice, most.

article_photo

Gejzír v Herľanoch si plánujte

Od Domaše možno zájsť aj ku Herlianskemu gejzíru, ktorý rozhodne stojí za pozretie.

Neodporúčame tam však ísť len tak nárazovo, vždy si najprv pozrite, či sa vo vami naplánovanom čase očakáva jeho erupcia, inak ste cestu merali zbytočne.

Informácie o najbližšej erupcii má na svojej webovej stránke zverejnené obec Herľany.

Erupčný čas je vždy skôr orientačný, môže sa posunúť, erupcia môže nastať aj skôr. Je vhodné prísť aspoň 1 hodinu skôr pred uvádzaným časom. Dĺžka erupcie je 25 minút.

Gejzír bol v roku 2016 zrekonštruovaný. Výška erupcie po oprave dosahuje okolo 22 metrov.

Gejzír v obci Herľany je národnou prírodnou pamiatkou. Od klasických gejzírov sa odlišuje situovaním vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou a zásadne tým, že sa umelo aktivizoval vrtom hlbokým 404,5 metra, ako aj nízkotermálnou vodou.

Navštívte Údolie smrti

Smerom na Svidník v údolí potoka Kapišovka leží Údolie smrti. Rozprestiera sa medzi deviatimi obcami v okrese Svidník.

V tomto údolí prebiehali boje počas druhej svetovej vojny o Dukliansky priesmyk. Výlet bude zaujímavý najmä pre chlapcov, pretože v prírode je rozmiestnená bojová technika.

Prívlastok prischol údoliu pre množstvo vojnových obetí. V údolí riečky Kapišovka padlo až 11 000 vojakov, z nich bolo asi 5 000 vojakov vtedajšej Červenej armády a zvyšok tvorili prevažne nemeckí vojaci.

Zničené sovietske tanky zostali ponechané na miestach, kde ich zasiahli nepriateľské protitankové zbrane, aby sa pre budúce generácie stali pamätníkmi a mementom ťažkých bojov.

Zájdite si na Napoleonov klobúk

Líščí vrch, Ružínska skala či Napoleonov klobúk. Viacero názvov zjednocuje kopec Holica týčiaci sa v pohorí Čierna hora priamo nad mostom Ružínsky viadukt.

Posledný názov si kopec vyslúžil pre jeho podobnosť s tvarom klobúka, ktorý nosil francúzsky cisár Napoleon Bonaparte.

Vrch dosahuje výšku 641 metrov nad morom a výstup na neho nepatrí medzi jednoduché turistické trasy.

Vyjsť na neho je pomerne náročné pre často padajúce skaly, strmý spád a veľké prevýšenie, preto turistika nie je práve ideálna pre rodiny s deťmi.

Trochu sa posnažiť a zamakať si však určite stojí za to. Vaše úsilie bude po výstupe na vrchol odmenené krásnym výhľadom na Ružín i okolité vrchy ako Sivec, Bujanovské vrchy, Kojšovskú hoľu, Folkmarskú skalu či Hnilecké vrchy.

Pozor však na to, že na kopec nevedú žiadne turistické značky. Ideálne je vyštartovať z obce Malá Lodina, prejsť cez železničné koľaje a tam sa už začína dolina, ktorá sa nesie až na hrebeň vrchu Holica.

Po ceste na Sivec neschádzať

Nepreháňame, ak povieme, že pri Ružíne je vrchom s najkrajším výhľadom Sivec. Vápencový hrebeň má výrazné ostré skalnaté bralo a priľahlé strmé svahy.

Ľudovo je nazývaný Šivou skalou alebo aj Šivcom. Nachádza sa v pohorí Čierna hora a týči sa priamo nad priehradným múrom Ružína. Jeho nadmorská výška je 781 metrov.

Od roku 1954 je národnou prírodnou rezerváciou s rozlohou 170 hektárov, v ktorej platí 5. stupeň ochrany a neumožňuje vybočovať z turistických značkovaných chodníkov. Na jeho vápencových skalách rastie nádherný sivecký poniklec.

Prístupové cesty na Sivec vedú z Ružínskej priehrady (Ružín – Košické Hámre – začína sa na zelenej turistickej značke a Ružín - Ružín zastávka po žltej turistickej značke) a z obce Košická Belá cez sedlo Gaľová sa začína po modrej turistickej značke.

Najkratšia výstupová cesta vedie od priehrady po zelenej turistickej značke.

Z vrcholového brala je pekný výhľad na Volovské vrchy, vodnú nádrž Ružín, Branisko, Čergov, Slanské vrchy a za priaznivého počasia aj na Vysoké Tatry.

Kúsky hradu vbudovali do domov

Okolie Ružína nenúka len turistické trasy. Na svoje si prídu aj milovníci histórie.

Tak napríklad pri Gelnici si možno pozrieť kamenný most nad riekou Hnilec, ktorý postavili v rokoch 1837 – 1845.

Masívna dvojarkádová stavba z lomového kameňa mala zabezpečiť možnosť prechodu cez rieku aj v čase povodní. Na moste sa nachádza tabuľa s letopočtom 1837 a monogramom G. B., ktorý označuje vtedajší názov mesta ako Golnicz Bánya.

Most prešiel v roku 1974 rekonštrukciou, dnes je už však pre autá neprejazdný, využívajú ho len chodci a cyklisti.

Na kopci Zámčisko kedysi stál Gelnický hrad. Dnes z jeho majestátnosti ostali len staré príbehy a torzá múrov. Z nich však ani zďaleka nemožno vyčítať a ani si predstaviť, ako hrad kedysi vyzeral.

Kolujú však historky, že v podhradí snáď nie je dom, ktorý by vo svojich múroch nemal zabudovaných zopár kameňov z historickej stavby.

Pozostatky hradu nájdete aj v budove baníckeho múzea, radnici, ale aj baníckom domčeku. Zámčisko však zaručuje ešte jednu vec, a tou je pekný pohľad na mesto a jeho okolie.

Porta Rusica vás zavedie do Poľska

Cyklisti, ale aj turisti si prídu na svoje, ak sa od Stariny vyberú cez územie bývalej obce Ruské na kamennú cestu Porta Rusica situovanú v Poloninách.

Približne štvorkilometrový úsek starej cesty má 16 zákrut a s prevýšením 247 metrov bude zaberačkou aj pre šikovných a vytrénovaných cyklistov.

Porta Rusica bola v roku 2001 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku ako najstaršia cestná stavba na Slovensku.

Vybudovaná bola v rokoch 1861-1865 a pôvodne viedla z Michaloviec cez hraničný priechod Ruské sedlo do Poľska. Týmto sa skrátila a zrýchlila cesta medzi Sninou a poľskou Cisnou.

Porta Rusica je vyložená z kameňa a po jej stranách vidno kamenné pätníky, odvodňovacie rigoly a staré kamenné priepusty.

Aj dnes sa po nej dostanete na poľské územie, pretože je súčasťou turistického hraničného priechodu s Poľskom Osadné – Balnica.

Cesta je značená, na poľskej strane sa z nej zachoval len asi 200-metrový úsek. Naši severní susedia však stavili na infraštruktúru a do poľského údolia pokračuje už vyasfaltovaná cesta.

Po príchode do poľskej Balnice môžete nasadnúť na úzkokoľajku, ktorá kedysi slúžila na zvážanie dreva.

Vláčik vás vyvezie z poľskej strany na slovenskú hranicu, odkiaľ vedie turistický chodník do Osadného.

V Osadnom víta medveď

O malebnej dedinke skrytej pod bohatými lesmi Nízkych Beskýd a ležiacej sedem kilometrov od poľskej hranice rozhodne nemožno povedať, že v nej niet čo vidieť.

Aj keď niekedy sa o Osadnom hovorí ako o obci na konci sveta, bez príkras možno povedať, že patrí k tým známejším, dokonca aj v Európskej únii.

Zaslúžil sa to dokumentárny film režiséra Marka Škopa s názvom Osadné. Pojednáva o snahe starostu Ladislava Mikuláška a pravoslávneho duchovného Petra Soroku pozastaviť úbytok obyvateľstva v obci a turisticky ju zatraktívniť.

Svoje plány chcú realizovať za pomoci predstaviteľov Európskej únie v Bruseli.

„Film je však aj o bežných radostiach a starostiach rusínskeho obyvateľstva tohto regiónu. Ako pamiatka na jeho natáčanie bola v obci postavená informačná tabuľa v podobe stojaceho medveďa,“ opisuje film webová stránka obce Osadné.

Popri zastávke pri drevenom medveďovi a povinnej fotografii na tomto mieste má obec aj ďalší zaujímavý turistický bod a tým je krypta 1 025 vojakov z I. svetovej vojny. Ich pozostatky nájdete pod pravoslávnym chrámom. Tento typ krypty je na Slovensku ojedinelý.

Kolonica láka hviezdnym nebom

Azda nikde na Slovensku nemožno pozorovať nočnú oblohu tak jasne a zreteľne ako práve na Kolonickom sedle.

Keďže toto miesto patrí k tým s najmenším svetelným smogom a má aj výhodnú polohu, bolo tam zriadené Astronomické observatórium, a to ako detašované pracovisko Hvezdárne v Humennom.

Pohľad na nebo pokryté hviezdami ulahodí turistom a radosť z neho majú nepochybne aj vedeckí pracovníci, ktorí sa môžu venovať výskumu a detailnejšie sledovať oblohu cez viacero kvalitných prístrojov.

Jedným z nich je Vihorlatský národný teleskop, druhý najväčší ďalekohľad na Slovensku. Vyrobili a doviezli ho z Odessy.

Miestne observatórium zapožičalo ďalekohľad s priemerom zrkadla 1 meter na 99 rokov.

Poloha Astronomického observatória tiež zvádza k cykloturistickým túram. Na rozhraní Vihorlatu a Bukovských vrchov je možné vyrážať hviezdicovo, alebo robiť okružné trasy.

Astronomické observatórium sa nachádza vo východnej časti okresu Snina, pri ceste spájajúcej Sninu s hraničným priechodom Ubľa.

Neprehliadnite tiež

Stávkové kancelárie najviac veria Turčanovej a Polačekovi

Ako vyhodnotili bookmakeri šance kandidátov v Košiciach a v Prešove.

Starostami v Košiciach chcú byť rekordér Hlinka aj aktivista Hudák

Najviac kandidátov je na Ťahanovciach, najmenej na Jazere a Furči.

Komentár Petra Schutza

Novodobý iluzionizmus

Nejde o dievčinu ani jej názory. Ide o absurdnú omáčku, ktorú okolo nej konšpiračný web vytvára.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Peniaze na reformu školstva v rozpočte nevidno

Školstvo je v rozpočte málo ambiciózne.

AUTORSKÁ STRANA MATÚŠA KRČMÁRIKA

Český diktátor je o krok bližšie

Čechom akoby to bolo jedno.

DOMOV

Polícia ide po stope nebezpečných odpadov zo skládky pri Bratislave

Zadržaný Grebeči s Vassalom spolupracoval.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop