S negatívne ladenými medailami sa stretávame iba sporadicky. Ak sa v zbierkach vyskytnú, sú jasným varovným signálom do budúcnosti.
Koncom apríla sme si pripomenuli 32. výročie jadrovej katastrofy atómového reaktora v Černobyle.
Tragické udalosti, ku ktorým došlo 26. apríla 1986 autori zvečnili na masívnom kovovom strižku.
Umelecké dielo je mementom hrôzostrašných udalostí. Medaila (na snímke vpravo) pripomína 10. výročie jadrovej katastrofy v Černobyle.
V roku 1989 sa rádioaktívne mraky dostali aj na Slovensko, jadrový výbuch kontaminoval najmä Bielorusko, Ukrajinu a Európu.
Motívom averzu umeleckého diela je muž s maskou v antiradiačnom obleku, v pozadí vyniká silueta elektrárne.
Opis v azbuke so zvýrazneným dátumom jadrovej katastrofy značne posilňuje emotívne námety oboch strán.
Vyváženú kompozíciu dopĺňa symbolom radiácie. Žltý trojuholník upozorňuje na žiarenie, ktoré po výbuchu 4. bloku uniklo do atmosféry.
Na reverze je dominantný černobyľský zvon s letopočtom, ktorý pripomína 10. výročie katastrofy.
Pri pohľade na apokalyptický námet môžeme konštatovať, že medaila vyvoláva emócie práve v tom, ako Aristoteles vnímal hodnotu umenia. Medaila vyvoláva katharsis, očisťuje od nebezpečných emócií.
Výbuch IV. reaktora jadrovej elektrárne v Černobyle patrí k najväčším svetovým jadrovým katastrofám.
V čase 1 hodina 24 minút nastali prvá dva výbuchy (na snímke vľavo reaktor dva dni po výbuchu).
V deň experimentu boli bezpečnostné systémy vypnuté. Výbuch vodíka a pary odrhol 1200-tonový kryt reaktora, zničil strechu a o niekoľko sekúnd nastala ďalšia reakcia.
Prvá explózia bola chemická, druhá vznikla spálením rýchlych neutrónov s charakterom jadrového výbuchu so silou približne 300 ton TNT.
Po prvom výbuchu horel červený požiar, druhý plameň bol svetlomodrý po ktorom sa nad reaktorom zdvihol typický rádioaktívny mrak v tvare hríba. Výbuch reaktora vyniesol rádioaktívne prvky do výšky 1,5 km.
Najviac bolo postihnuté Bielorusko a Ukrajina. Rádioaktívne znečistenie tvoria cézium a stroncium s 30-ročným polčasom rozpadu.
Horší vplyv má izotop plutónia a amerícia, ktoré budú aktívne niekoľko tisíc rokov. Našťastie ich radiačný vplyv je zanedbateľný.
Černobyľská katastrofa zmenila život asi 600-tisíc ľudí, v súčasnosti žije asi 5 miliónov ľudí v kontaminovaných oblastiach.
Nech je táto medaila varovným signálom pre všetkých, aby sa podobné katastrofy už nikdy neopakovali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.