Štyridsať rokov bola najmocnejšou ženou Európy. Nikdy sa však nehanbila ukazovať svoju ženskú stránku a vytvorila si imidž „matky národa“.
„Mária Terézia nie je jediná ženská vládkyňa v 18. storočí, ale jediná, ktorá bola tehotná počas svojej vlády a zároveň tehotná takmer pätnásť rokov v kuse,“ uviedla pre denník Sme rakúska historička Monica Kurzel-Runtscheiner, riaditeľka cisárskeho múzea Kaiserliche Wagenburg vo Viedni.
Po otcovi zdedila veľmi slabú ríšu, prázdnu pokladnicu a zdevastovanú armádu. Keď nastúpila na trón, veľvyslanci vraj písali domov, že vo Viedni vládne zmätok, ľudia sú nešťastní, hovoria, že je hanba, aby im vládla mladá žena.
O dva týždne nato sa situácia zmenila a každý Máriu Teréziu miloval.
Mala 23 rokov a so svojím mužom Františkom Lotrinským, za ktorého sa, nevídane, vydala z lásky, čakala tretie dieťa, pričom im už jedno zomrelo.
Múdra žena
Bola vzdelaná, hovorila po francúzsky, taliansky, španielsky, latinsky a nemecky a zaviedla významné reformy.
Ako mladá bola veľmi atraktívna, dobrá rečníčka, ukazovala emócie a správala sa úplne inak ako jej predchodcovia, ktorí sa na poddaných pozerali zhora a používali veľa okázalostí.
Ona plakala a prosila ľudí, aby jej pomohli dostať sa z tejto ťažkej situácie. Ľuďom sa to veľmi páčilo. Okrem toho Mária Terézia robila populárne rozhodnutia.
Vymedzila vzťahy medzi zemepánmi a poddanými, dala vypracovať súpis pozemkovej držby, podľa ktorého potom vyrubovali dane.
Aby pomohla obchodu, nariadila budovať a udržiavať cesty, zreformovala súdnictvo, školstvo, zdravotníctvo, zasiahla i do správy miest a dedín. T
akisto zreorganizovala armádu, postarala sa o pravidelný žold a stravovanie vojakov.
Vďačíme jej za školskú dochádzku
Mnohé z reforiem sa týkali bežného života. Kráľovná zaviedla povinnú školskú dochádzku, evidenciu ľudí a budov, domy nariadila očíslovať, dala tlačiť papierové peniaze, čo krajina dovtedy nepoznala, podporovala remeselnú a domácu výrobu, regulovala činnosť cechov, zjednotila váhy a miery, dala raziť strieborné mince, toliare.
No kým dnešné mocné ženy často deti buď nemajú, alebo ich už majú odrastené, Mária Terézia porodila počas svojej vlády neuveriteľných šestnásť detí.
Samozrejme, nestarala sa o ne tak ako bežné ženy, no aj tak popri tehotenstvách, ktoré boli v tých časoch život ohrozujúcou záležitosťou, dokázala viesť vojny, zreorganizovať krajinu a vybudovať prosperujúcu ekonomiku.
Prísna matka
Šestnásť detí je na dobu a pomery, v ktorých žila, zázrakom. So svojimi deťmi sa Mária Terézia často ukazovala na verejnosti a aj to bolo v tom čase priam revolučné.
Napriek tomu, že všetky jej deti mali svoje pestúnky, ako matka sa v rodine snažila vytvárať atmosféru pohody a s deťmi bola v dennom kontakte.
Zároveň bola na ne prísna, vyžadovala od nich poslušnosť, viedla ich k zbožnosti, stanovila im presný rozvrh dňa a v šiestich rokoch začala s ich vzdelávaním.
Najznámejšími z jej potomkov sa stali Jozef II., ktorý nastúpil na trón po matke a Mária Antoinetta – kráľovná, ktorú počas Veľkej francúzskej revolúcie popravili.
Bála sa ďalších tehotenstiev
O tom, že aj táto silná vládkyňa bola len krehká žena svedčí nájdený súkromný list, ktorý písala priateľke.
„Bojím sa, že budem mať ešte viac detí. Keby mi milovaný Boh uchoval tie, ktoré už mám, najradšej by som už nemala viac než desať. Cítim totiž, že ma to oslabuje, výrazne to prispieva k môjmu starnutiu a sťažuje mi duševnú prácu,“ napísala v roku 1748.
Mužskú dominanciu rešpektovala
Napriek všetkému, čo dokázala, nemala, ako by sa dnes povedalo, feministické názory a nikdy nespochybňovala fakt, že muži majú väčšie právo vládnuť než ženy.
A v tomto duchu viedla aj svoje deti. Kým ona napríklad rada jazdila na koni, a dokonca sa hovorí, že nepoužívala dámske, ale pánske sedlo, svojim dcéram to nedovolila.
Milovala radosti života
A hoci musela robiť veľa mužských rozhodnutí, v súkromnom živote bola ženou, ktorá mala rada spev, tanec a dobré jedlo. Bola vychýrenou tanečníčkou a kým vládala, vymetala jeden viedenský bál za druhým.
„Najprv šla na bál v paláci, potom s maskou na verejný bál vo Viedni, tancovala do šiestej rána, vrátila sa do paláca, prezliekla sa, šla do kostola, a potom si sadla k pracovnému stolu a pracovala až do večera bez toho, že by si pospala,“ opísala kráľovnú kurátorka múzea.
Tento životný štýl vzbudzoval nemalé obavy ľudí z jej okolia. Hodnostár Khevenhüller si do denníka zapísal: „Modlime sa k Bohu, aby to prežila. Pretože, ak to bude takto pokračovať, možno umrie, a čo potom urobíme?“
Raz vo vysokom štádiu tehotenstva hrala karty o peniaze, tancovala a vtedy pocítila stupňujúce sa kontrakcie. Šla teda kočom do paláca. Bolo to v noci, nikto nečakal, že príde. Museli nájsť toho, čo mal kľúče od jej izby, takže takmer porodila v koči.
No nakoniec sa to podarilo a týždeň po pôrode už pracovala.
Jedinou neresťou, ktorú nedokázala kontrolovať, bolo jedlo. Jej osobný lekár robil všetko možné, aby ju v prejedaní sa pribrzdil, no nedarilo sa mu.
Ako 55-ročná už mala takú nadváhu, že musela dať v Schönbrunne namontovať výťah, aby sa vedela dostať na poschodie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
