Kam vás na východe nohy odvedú, tam sa nájde viac či menej zachovaná zrúcanina hradu.
Dobrovoľníci za pomoci archeológov sa ich snažia uchovať aj pre ďalšie generácie. Murujú, relikvie skúmajú a neskôr vystavujú.
Vítaná je pomoc každého, no ak si na to netrúfate, zájdite cez víkend aspoň na výlet a objavte kus histórie.
Autom až k bránam
Kamenný hrad Plaveč leží na miernom návrší nad rovnomennou obcou. Postavený bol v rokoch 1270 až 1294 ako pohraničná pevnosť, vybudovať ho dal šľachtic Arnold.
Na hrade sa vystriedali viacerí panovníci a významné uhorské rodiny, v 18. storočí hrad stratil vojenský význam. Jeho poslednými obyvateľmi boli ešte v 19. storočí Paločajovci, pre narušenú statiku hradu sa však presťahovali do kaštieľa, ktorý si postavili pri Plavči.
Hrad v roku 1856 postihol ničivý požiar, odvtedy pustol. Spomedzi východoslovenských je jedným z najdostupnejších, autom sa dá dostať takmer až k jeho hradnej bráne.
Na obnove Plavča sa pracuje už štyri roky.
„Hrad bol doposiaľ známy vysokou štvorpodlažnou vežou, dobudovali sme dve veľké obranné veže, ktoré sú v pôdoryse väčšie ako prvá spomínaná. Nachádzali sa viac pod zemou ako nad ňou, nám sa ich podarilo odkryť a domurovať,“ povedal Martin Sárossy, koordinátor projektu obnovy hradu.
Postupne sprístupnili podzemné podlažie juhovýchodnej bašty, záhadou však ostáva výška miestnosti, súčasníkovi nedovoľuje chodiť v nej vzpriamene, má iba 1,5 metra.
Za zmienku stojí aj hrobka, o ktorej sa stále nevie, kto v nej ležal.
„Pátrali sme po informáciách na miestnej fare či obecnom úrade, nič o hrobke sme sa však nedozvedeli. Bol by som rád, ak by sa ju podarilo zrekonštruovať a sprístupniť verejnosti,“ uzavrel Martin Sárossy.
Hniezdo falšovateľov?
Hrad Jasenov sa nachádza na zalesnenom chrbte Humenských vrchov patriacich pod Vihorlatské vrchy.
Z hradu sa návštevníkom naskytnú pekné výhľady najmä severným smerom na okresné mesto a široké okolie.
Od roku 1963 je vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Roky zrúcanina chátrala, ale od roku 2011 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradu.
Na hrad vedie niekoľko turistických ciest. Modrou sa dostanete priamo z Humenného.
O zrúcanina koluje legenda o falšovaní mincí. Pred viac ako 20 rokmi tu pri archeologických vykopávkach objavili artefakty, ktoré to naznačujú.
Majster Mikuláš, ktorý zabezpečoval výrobu falošných mincí pre Gabriela Drugetha na rôznych miestach v Uhorsku, bol podľa dostupných historických prameňov za túto činnosť popravený na námestí v Prešove.
V ruinách Jasenovského hradu sa stále nachádza tajná miestnosť, ktorá mohla v minulosti slúžiť na razenie falošných mincí z olova a pozláteného plechu.
Veža s rozprávkovým názvom
Slanský hrad nemôžete minúť. Týči sa priamo nad obcou Slanec, cesty k nemu vedú zo všetkých strán pahorku. Najlepší prístup je po turistickej značke zo stredu dediny.
Gotický hrad bol zničený už v roku 1679 počas povstania Imricha Tököliho, život sa naň vrátil v 19. storočí, keď majiteľ panstva, gróf Forgáč, dal zrekonštruovať hradnú vežu a zriadil v nej rodové múzeum.
To existovalo ešte do roku 1937. Neskôr začala veža chátrať a v roku 1945 vyhorela.
Tak ako množstvo ďalších zrúcanín, aj táto sa postupne rekonštruuje.
Minulý rok sa obnovilo nárožie severozápadnej bašty, múr paláca, na ktorom sa objavil masívny výpadok a v neposlednom rade sa dlhé mesiace pracovalo aj na skvoste – veži Nebojsa.
Z nej sa má v budúcnosti stať vyhliadka.
Alžbetku konečne obnovia
Za návštevu nepochybne stojí aj Šarišský hrad. Každoročne na ňom prebieha obnova zachovaných stavieb. Tento rok sú naplánované práce na najväčšej bašte Alžbetka.
„Je v dezolátnom stave a je hodná toho, aby sa upravila, najmä preto, lebo je na exponovanom mieste. Vidno ju totiž na hlavnom ťahu cesty Prešov – Sabinov,“ vysvetlil dôvod plánu dobrovoľník občianskeho združenia Michal Keruľ.
Alžbetka bude upravená do podoby, akú povolia pamiatkari. „V optimálnom prípade chceme vytvoriť strechu a hradobnú ochodzu, ktoré na bašte pôvodne boli. Najdôležitejšie ale je, aby tam opäť bola pekná vyhliadka i prezentačné priestory,“ doplnil Keruľ.
Na zrúcanine sa pracuje už viac ako desať rokov. Archeológovia, ale aj dobrovoľníci či nezamestnaní tu našli množstvo zaujímavých artefaktov, napríklad hracie kocky z kostí zvierat, ktorými si vojaci krátili čas.
„Našli sme aj olovený žetón s pentagramom a ďalšie doklady hazardných hier, rôzne hracie guľky z kameňa a množstvo iných predmetov,“ hovorí archeológ Peter Šimčík.
Najcennejším objektom na hrade je donjon.
„Mal výšku 27 metrov a mal ešte dve podlažia, ktoré v súčasnosti neexistujú. Všetky podlahy, ktoré sa prepadli, skončili nad úrovňou gotickej klenby. My sme teraz ten priestor, ktorý bol úplne zasypaný, archeologicky odťažili a urobili sme tam výskum,“ prezradil správca hradu Ladislav Babuščák.
Našli tu množstvo drobných predmetov, ktoré ukazujú ako sa kedysi žilo.
Oživujú rytierske slávnosti
Turniansky hrad sa týči nad obcou Turňa nad Bodvou v okrese Košice-okolie.
Vznikol pravdepodobne v prvej polovici 13. storočia. V minulosti bol správnym centrom Turnianskej stolice.
Chátra od protihabsburských povstaní na sklonku 17. storočia, keď ho po porážke povstalcov dali zbúrať. V areáli pamiatky a v podhradí sa organizujú počas roka viaceré podujatia.
„Zaumienili sme si zapájať sa do celoslovenskej akcie Noc hradov a zrúcanín a organizovať novoročné výstupy na hrad. V obci sa koná pravidelne aj kultúrno-zábavné podujatie Turnianske rytierske slávnosti. Tento rok sú naplánované na 2. júna,“ hovorí Martin Kubo z občianskeho združenia Castrum Thorna.
Sedemsto rokov dozerá na pútnikov
Hrad Čičva je jedinečnou a jedinou pamiatkou svojho druhu vo Vranovskom okrese a jedným zo štyroch hradov horného Zemplína, ktoré aj po vyše 700 rokoch od svojho vybudovania ešte stoja, aj keď už len v torzálnej podobe, do dnešných čias.
„Popod hrad viedla veľmi dôležitá obchodná cesta z Poľského do Uhorského kráľovstva, ktorej časť prechádzajúcu cez náš región hrad strážil a dozeral na bezpečný prechod kupcov a pútnikov po celej dĺžke, ktorá spadala pod jeho vplyv. Hrad bol tiež útočiskom pre ľudí pri ohrození krajiny nepriateľom, no taktiež poskytoval útočisko aj povstalcom proti cisárovi, ako boli napríklad kuruci Františka II. Rákociho, ktorý bojoval za vymanenie sa Uhorska spod nadvlády Rakúska,“ vysvetľuje funkciu hradu Ľubomír Hutka z občianskeho združenia Pro futuro hradu Čičva.
Aj keď by pracovníci občianskeho združenia radi zrúcaninu dobudovali, v zmysle pamiatkového zákona SR to možné nie je.
„Musíme sa uspokojiť s jeho konzerváciou v podobe, akú vidíme dnes. To znamená, že na hrade sa nebudú dobudovávať žiadne rozsiahlejšie konštrukcie, ako napríklad strecha a podobne, ale hlavným cieľom našej činnosti bude zakonzervovať jeho stav v takej torzálnej podobe, v akej sa hrad nachádza dnes. Inými slovami – aby sme našou stavebnou činnosťou a vhodnými zásahmi do flóry v areáli hradu zastavili jeho ďalší rozpad,“ dodal Hutka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
