Uplynulú stredu si všetky národy, ktorým záleží na histórii, pripomenuli Svetový deň kultúrneho dedičstva. Deň toho najvzácnejšieho, čo nám tu po našich predkoch zostalo.

Myšlienka, aby sa 18. apríl oslavoval naraz na celom svete ako Medzinárodný deň pamiatok a sídiel, vznikla v roku 1982 na sympóziu v Tunisku.

A keďže nápad odobrila aj celosvetová konferencia UNESCO, od roku 1983 patrí 18. apríl nášmu kultúrnemu dedičstvu.

V zozname UNESCO nechýbajú ani pamiatky a prírodné vzácnosti zo Slovenska, východné nevynímajúc.

Zapísané je v ňom historické centrum Bardejova, výnimočné jaskyne Slovenského krasu, Spišský hrad a jeho okolie – teda Spišská Kapitula, Levoča a Žehra, aj drevené kostolíky na severovýchode Slovenska.

No nielen na tieto, Unescom oficiálne zapísané pamätihodnosti, by sme mali byť hrdí. Slovensko je totiž doslova hradnou veľmocou.

Teoreticky by sme mohli našu krajinu rozdeliť na 180 malých kráľovstiev s tridsiatimi tisíckami obyvateľov, každé s vlastným hradom alebo zámkom.

Bohužiaľ, kvôli nedostatočnej údržbe sa dodnes zachovalo len 120 hradov s viditeľnými pozostatkami a väčšina z nich sú iba zrúcaniny.

Pre turistov sa našťastie zachovali aj desiatky takých, na ktorých môžu stále obdivovať ich majestátnosť a chladnú krásu.

Svojím hornatým charakterom je naša krajina prirodzene predurčená pre kamenné hrady stojace na vyvýšeninách, ktoré až do 18. storočia slúžili najmä na obranu.

Aj z väčšiny týchto objektov zostali dnes už iba rozvaliny, keďže ich vojenský význam upadal a ich majitelia sa rozhodli pre komfortnejšie bývanie v kaštieľoch alebo zámkoch.

O osud opustených hradov sa dlho nikto nezaujímal a čo nezničil čas, to rozobrali ľudia z okolia na stavbu vlastných príbytkov.

Po páde komunizmu sa o hrady začalo zaujímať čoraz viac ľudí a vznikli skupiny dobrovoľníkov, ktoré sa venujú ich ochrane a obnove.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.