Už v piatok, keď sa Tomáš Drucker „hodil na maródku“ – vraj platnička či niečo podobné – napadlo autora textu, že to vyzerá na demisiu zo zdravotných dôvodov.
No. Zdravotné dôvody odpadli, ale skutková podstata nesklamala.
Vysvetlenie Druckera, že ak si chcel zachovať osobnú integritu, tak - parafráza - medzi dvoma mlynskými kameňmi, ktoré ho drvili, nebolo nič iného než demisia, je prijateľné, hoci, ehm, vyumelkované.
Vyjsť v ústrety masívnej verejnej objednávke, aby zarezal policajného prezidenta, mu jednoducho nedovolil ten Smer, ktorý ho posadil na stoličku ministra vnútra.
A keďže Drucker porozumel, že bez hlavy Gašpara je dôvera v štát a inštitúcie nereparovateľná, nevidel pre seba inej cesty než krok, ktorý sa dá iste nazvať aj alibizmom, „pštrosizmom“.
S integritou má ale spoločné aspoň toľko, že odmietol osobnú účasť na ďalšej polarizácii scény a rozvale dôvery v celý systém od pivnice až po povalu.
Bezo mňa, odkázal touto demisiou.
Interpretáciám, ktoré hovoria, že Drucker aj s patrónom Počiatkom je iba ďalším bezcharakterným členom podnikateľskej (zlodejskej) loby zo zadných dvorov Smeru, berie fakt jeho odstúpenia kus presvedčivosti.
Na strane druhej, v tieni takto zostane a nebude sa rozvíjať príbeh jeho manželky, v ktorej podnikateľskej minulosti je aj - napríklad - pozemkový kšeft, ktorý neunesie slabšie pomenovanie než Druckerov Slavkov.
Interpretácia, že Gašpar mu poskytol zámienku, aby rýchlo zutekal z nezvládnuteľného a nebrániteľného škandálu, nie je bez logického hrotu.
Kto si pozriete tú kauzu bližšie, tak máte takmer istotu, že politicky ju prežiť nemohol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.