Nechce sa veľmi veriť, ale za dva týždne v úrade Drucker ešte stále neodvolal policajného prezidenta.
Minister si zrejme myslí, že nie je správne ustúpiť nátlaku, čo len podčiarkuje, že nemá „chápu“ o tom, čo sa deje.
Podstatné tu je, že aj keby bol ten Gašpar – to je prezident polície – aj celý zo zlata, jeho stiahnutie z obehu je nevyhnutná, bazálna podmienka zastavenia (veľa) tisícových happeningov, a návratu základnej dôvery v inštitúcie štátu, bez ktorej demokracia nemôže dlhodobo prežiť.
Na tomto mieste bol Gašpar titulovaný ako bábka Kaliňáka bez známky autonómie – čiže autonómneho rozhodovania v politicky kritických prípadoch – omnoho (o roky) skôr, než vypukol Bašternák a následné príbehy. „Dépeháčkarské“ aj iné.
Gašpar predsedal polícii, za pôsobenia ktorej sa štátne amnestovanie politickej korupcie obrátilo na čistú karikatúru, ktorú šperkuje šikanovanie opozičného Matoviča či dokonca hlavy štátu za kauzy dvadsať rokov staré...
Rozumiete; to, že sa neodstíha tá-ktorá kauza, sa občas pritrafí aj na demokratickom Západe.
A zrejme aj na severe, kde je dlhodobo dôvera k polícii a silovým zložkám najvyššia na svete.
Čo sa nepritrafí vôbec nikde (azda v Maďarsku ešte) je manifestačné „zametanie“ káuz, ktoré smrdia na hony a trčí z nich akási súvislosť s politickou triedou.
Skutočnosť, že za dlhé roky Gašpara boli z vyššej politiky odstíhaní dvaja (!!) cirkusanti SNS zo slávneho nástenkového tendra (lebo prišli o politické krytie – Slota), je tragickou výpoveďou o realite politickej korupcie na SR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.