Ešte aj keby človek nestretával po uliciach spoluobčanov, ktorí majú z nedele nefalšovanú radosť, triumfálne volebné víťazstvo Orbána bude s veľkým presahom aj na Slovensko.
Predovšetkým. Zahraničná politika sa musí vážne zamyslieť nad ďalším angažmánom vo V4. Visegrád bol kedysi – zvlášť pre SR – užitočná barlička.
S tandemom Orbán-Kaczynski na ďalšie štyri roky – Poliak zrejme vyhrá tie „svoje“ voľby – ktorý tvrdí muziku, však pokračovanie vo V4 vynesie SR na orbitu čoraz vzdialenejšiu od toho „jadra“, o ktorom spieval a frázoval tak pekne Fico.
O blahodarnosti „jadra“ pre SR autor nie je zďaleka presvedčený.
Biť bandu s Orbánom začína byť jasne cez čiaru už len preto, lebo je dosť nečitateľný, aby sa dalo zažehnať podozrenie, že v koncovke – až prestanú chodiť eurodotácie – chce odísť z EÚ.
To sa vzťahuje najmä na migračnú kauzu, kde sa Orbán štylizuje do polohy spasiteľa Európy, čím nepriamo bráni aj V4 zaujímať triezvejšie, menej radikálne, pozície.
Tvrdiť, že eurodotácie sú zvlášť veľké dobro, sa tiež nechce.
Kto si ale myslí, že dávky z Bruselu robia SR viac dobre ako zle, si musí byť vedomý toho, že V4 sa môže použiť ako „strešná konštrukcia“ pre (radikálne) zníženie financií.
„Strešná“ preto, lebo trestať Maďarsko resp. Poľsko individuálne z veľa dobrých dôvodov politicky neprejde, takže sa vezme širší geopolitický obrazec.
Isteže, hlavným dôvodom krátenia – rozhodovať sa bude o pár mesiacov – je menej peňazí po brexite.
S túžbou mainstreamu vyťahať Budapešť a Varšavu za uši sa však SR (aj ČR) môžu poľahky zviezť, ešte aj nad rámec plošnej redukcie kohéznych fondov....
Čo, samozrejme, by nehrozilo, keby sa Orbán na štvrtýkrát k moci už nepredral.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
