V Košickom večere vyšiel 23. februára článok o numizmatickom suveníre, ktorý pripomína neslávne slávny Berlínsky múr. Nemusíme ísť ďaleko, v 21. storočí máme na Slovensku podobnú absurditu.
Aj dnes, v roku 2018 prechádza stredom Slemeniec schengenská hranica, ktorá delí obec na dve polovičky. Štátna hranica s ostnatým drôtom prechádza stredom dediny. Obec rozdeľuje presne tak, ako delil kedysi Berlínsky múr mesto na Východnú a Západnú časť.
Väčšia časť Slemeniec patrí k Európskej únii, tá menšia k Ukrajine. Zberatelia historických pohľadníc a starých fotografií nevenujú tomuto európskemu unikátu dostatok pozornosti.
Rozdelená obec na Slovensku je zaujímavá nielen z historického, ale aj zo zberateľského hľadiska.
Dobovú historickú pohľadnicu z Veľkých Slemeniec sme zámerne rozrezali na dve polovičky tak, aby rozstrihnutá pohľadnica (na snímke vpravo) symbolizovala rozdelenú dedinu.
Neľahký život v Malých a Veľkých Slemenciach zachytávajú podobné dobové dokumenty, ktoré sa medzi zberateľmi vyskytujú iba sporadicky. Ak by sa podarilo skompletizovať historické fotky a pohľadnice zo života rozdelených Slemeniec, tak by to bol úspech.
Na historickej snímke (vľavo) je vyobrazená rampa, ostaný drôt s úradnými symbolmi štátnej hranice. Dnes už táto rampa neexistuje, na tom mieste v strede dediny stojí hraničný priechod pre peších. Stredom obce prechádza ostnatý drôt a štátna hranica, ktorá rozdeľuje dedinu.
Tú dedinu, ktorá sa do roku 1945 ničím nelíšila od ostatných obcí na Slovensku. Ale v roku 1945 sa všetko zmenilo. Slemence v roku 1945 rozdelili medzi vtedajším Sovietskym zväzom a bývalou Československou republikou.
Dnes Slovensko končí v strede Veľkých Slemeniec a Ukrajina sa začína ďalším domom v Malých Slemenciach. Na konci záhrad v blízkosti rodinných domov prechádza stredom obce štátna hranica. Po roku 2000 sa zrodila myšlienka o hraničnom priechode v strede obce.
Sikulská brána z roku 2003 sa rýchlo stala symbolom rozdelenej dediny, podobne ako osirelá polovička našej zberateľskej pohľadnice (na snímke vpravo). Svitla nádej, že obyvatelia obce niekedy budú môcť ostnaté drôty prekročiť s cestovným pasom. Stalo sa. Hraničný priechod pre peších slávnostne otvorili 23. 12. 2005.
Veríme, že zberatelia starých pohľadníc a historických fotografií si urobia výlet a vydajú sa na bádateľskú cestu do tejto zaujímavej oblasti. Určite sa im podarí objaviť zabudnuté staré pohľadnice a historické fotografie, ktoré dokumentujú neľahký život na pohraničí Slovenska a Ukrajiny.
Ak budú zberatelia aktívni, tak vzácne historické dokumenty zo života ľudí v rozdelených Slemenciach sa určite zachovajú aj pre budúce generácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.