„Prišla Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela, ta dala som, ta dala, svätému Ďurovi, aby pole odomykal, aby tráva rástla. Tráva je zelená až po vyše kolená.“
Aj takéto vinšovačky si kedysi hovorievali naši predkovia na Kvetnú nedeľu.
Tú veriaci oslávia tento víkend, 25. marca, ide však o pohyblivý kresťanský sviatok, ktorý pripadá na poslednú nedeľu pred veľkonočnými sviatkami.
Veriaci si ňou pripomínajú slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema a túto udalosť zaznamenávajú všetky štyri evanjeliá.
Ani názov „Kvetná nedeľa“ nie je náhodný. Dav ľudí v Jeruzaleme vítal Krista tak, že mával palmovými vetvami a keďže u nás palmy nekvitnú, naši predkovia sa vynašli a do kostola na posvätenie začali nosiť prvé konáriky, ktoré v tom čase kvitnú – bahniatka.
Ochraňovali zdravie i príbytky
V minulosti takto posväteným prútikom pripisovali veľký význam. Doma si ich zastokli za hradu na povale alebo obrazy, aby ich chránili pred živelnými pohromami.
Pri búrkach konárik položili do obloka, alebo kúsok z neho hodili do ohňa. Bahniatkami okiadzali aj chorých, aby sa skoro uzdravili.
Na Orave dávali prútiky do prvej brázdy, na východnom Slovensku ich uložili k prvému zasadenému zemiaku.
Horehronci posvätenými prútmi vyháňali dobytok na prvú pašu, v okolí Hontu zapichovali vetvičky na hroby svojich blízkych, aby podobne ako sa budí na jar príroda, prebudili aj duše svojich príbuzných.
Matky z okolia Brezna napríklad nosili na Kvetnú nedeľu do kostola svoje malé deti, aby vraj začali skôr hovoriť.
Pašie vraj odkrývajú poklady
Od tohto dňa až do Veľkonočného piatka sa v kostoloch čítali pašie – state z evanjelia hovoriace o utrpení Ježiša.
Verilo sa, že počas pašií bolo možné odkryť poklady ukryté v zemi. Nad miestom s pokladom horel na povrchu zeme plamienok.
Poklad sa však musel vykopať skôr, ako sa pašie dočítajú, inak sa stratil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
