Kiska si včera nabil na „šajbu“, akú čakal málokto. A vystrelil.
Vyhnal Pellegriniho z paláca aj s jeho zoznamom, čo je bomba takého stredného kalibru, po ktorej je loptička na dvorci Smeru.
Tak, že ústavná pochybnosť je legitímna zrejme až do tej miery, že kauza by mohla azda aj skončiť v Košiciach.
Nečakaný je Kiskov ťah preto, že v stretoch s Ficom/Smerom dával dlhodobo prednosť defenzívnej stratégii, z ktorej vybočil azda dvakrát pri nekonečne menej výbušných príležitostiach.
Jeho prudký útok – čím je vyhadzov Pellegriniho – vysvetľujú mimoriadne okolnosti, v ktorých sa kúpe slovenská politika, keď ruch ulice zrazu počujú aj na najvyšších poschodiach.
Demisia Fica (III) je sama osebe senzácia a k „Pelle“ náhradníkovi sa Kiska práve vyjadril v zmysle, že na čiu stranu sa postaví.
Zdanlivo banálne, že predsa k ulici (opozícii), až také banálne nie je, keďže kým z paláca vidí riešenie aj v rekonštrukcii vlády, vzbura mileniálov v uliciach berie len predčasné voľby.
Odkopnutím malého Ráža sa Kiska – údajne mal výhrady aj k ďalším – pridal k povstaniu aj za cenu možnej ústavnej pofidérnosti. (Ústava hovorí „odvolá“ a „menuje“.)
Reakcia Smeru ukáže, či v zložitej pozícii, keď pánom od Dunaju k Tatrám je prezident, stiahnu chvosty, čiže menujú (teoreticky) priechodnejšieho náhradníka, alebo čelne zaútočia na Kisku hneď napr. Ústavným súdom.
Tu je senzácia – aj keď Smer-SNS-Híd majú v NR SR 79-hlavú väčšinu (čiže 158 nôh), prezident ich môže žmýkať až – pozor, zveličenie – dohnať k samovražde.
Ak totiž namiesto Pellegriniho navrhne za premiéra kohosi iného – trebárs zo SaSu, ale môže byť aj niekto celkom mimo parlamentu resp. politiky – tak tú vládu by dokázal udržiavať chvíľu ako úradujúcu aj navzdory nedôvere v NR SR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
