Novú taktiku Fica a spol. na každý úder opozície odpovedať dvomi, si tentoraz odniesol Ľubomír Galko. Na poslanca a podpredsedu SaS rozbalili kauzu starú viac než šesť rokov.
Predoslať treba, že nelegálne odpočúvanie hocikoho (teda nielen novinárov) je jeden z najhorších a súčasne najčastejších deliktov (myslené všeobecne – v EÚ, vo svete), akých sa štátna moc môže dopustiť a dopúšťa aj v liberálnej demokracii.
Ak teda kedysi v novembri či decembri 2011 (ešte vždy) premiérka Radičová odvolala po takomto „náleze“ Galka z SaS, nemohol nik namietať, keďže aspoň politickú zodpovednosť nemohol zo seba odpárať.
Neskôr (2015) však prišiel súd, ktorý ho zbavil viny v plnom rozsahu, takže vrátil do hry aj možnosť, že politická zodpovednosť nie je u neho. (Porovnaj napr. s Gajdošom, ktorému vykrádajú na počkanie armádne sklady aj s ostrými nábojmi a - teraz pozor - protitankovými strelami.)
Smer sa však, úplne zákerne po 6 rokoch a oslobodení Galka, chytil obžaloby piatich príslušníkov Vojenského spravodajstva. Ktorí teda zrejme – počkajme ale radšej na verdikt – ozaj odpočúvali novinárov či akési sekretárky bez dôvodu, ktorým môže byť iba a len podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu či páchania obzvlášť závažného trestného činu.
Okolnosti popísané vyššie tu názorne vypovedajú, že diskreditačné praktiky, ku ktorým sa Smer – podľa novej taktiky – uchýlil, nemajú dozadu ani časový strop (pozri napr. „Kiskovu“ pozemkovú kauzu), a ani stopu po obsahovej serióznosti.
Znovuotvorenie príbehu v parlamente, kde Smer žiada odstúpenie Galka, – lebo inak sa koalícia (teda aj slávny Most) nebude zúčastňovať zasadaní výboru pre NBÚ (tu šéfuje Galko) – je mimo vyššieho nehoráznosť ešte na druhú aj preto, že nepriamo vytvára bezpečnostné riziko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
