
Keď odfiltrujem osobné emócie, spomienky, víťazstvá i prehry, vytŕča z dvadsiatich rokov môjho pôsobenia v Korzári ako Everest hneď ten prvý.
Nenechali sme sa nakaziť Mečiarom a nepodľahli sme ako ten milión a pol zblúdilcov hroznej pliage, ktorá vtrhla na Slovensko po parlamentných voľbách 1994.
Štyri najohavnejšie roky slovenskej štátnosti s valcom zo Zlatej Idky, únosom prezidentovho syna, vraždou Róberta Remiáša a mafiánskym besnením boli ideálnym marazmom pre zrod niečoho takého ako Korzár.
Nezmiatlo nás nič, aj keď nás mnohí mali za otravný hmyz a ohadzovali nás svojím opovrhnutím.
Je fajn pocit, že nemusím svojmu svedomiu vysvetľovať, prečo som nič neurobil.
Závan doby temna ma kde-tu ofúkne aj dnes. Želám sebe, ale i východniarom, že ak už aj nikdy nezažijeme bezvetrie, nech aspoň žiadny vetrík nevženie do našich nozdier ten odporný smrad spred 20 rokov.
Peter Jabrik, vedúci spravodajstva
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.