
Pamätám sa na to nedeľné ráno, keď som šiel napätý a plný očakávania po Kováčskej ulici prvýkrát do priestorov bývalého gymnázia, vtedy novej redakcie.
Ešte v piatok sme normálne vyrábali Korzo na Štefánikovej, okrem niekoľkých zasvätených nikto nič netušil.
Tiež som patril k tým, ktorí dostali dôveru pracovať v novom periodiku, ale povedali mi to šeptom až v poslednej chvíli. Muselo sa mlčať, aby to ktosi nezmaril.
Stal som sa súčasťou niečoho vzrušujúceho a koncom divokých deväťdesiatych rokov veľmi povzbudivého a vítaného.
V nových priestoroch nás čakali nové počítače s novým softvérom, nové pracovné zmluvy, aj zopár nových ľudí.
Každému veľmi trpezlivo vysvetľoval prácu s neznámym programom Karol Ježík, vtedajší šéfredaktor SME.
Bola to nezabudnuteľná atmosféra plná nadšenia, ale tiež napätia.
Len čo sa to prevalilo a v podvečer agentúry zverejnili senzáciu, zrazu nás nechcel nikto v Košiciach vytlačiť.
Napokon sa všetko vyriešilo a stal sa malý zázrak – v pondelok ráno bolo v trafikách nulté číslo novín Korzár.
Ešte niekoľko mesiacov to bolo hektické obdobie, keď som bol v práci dvanásť hodín denne, popri práci korektora som napríklad kreslil karikatúry do čísla, žreboval v regionálnej televízii výhercov našej súťaže... alebo som napríklad robil rozhovor s Vaškom Neckářom.
Bolo to dobrodružstvo, tak si to pamätám a som rád, že som bol pri tom.
Peter Munka, jazykový korektor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.