Marián Špacai, vedúci športového oddelenia.V Korzári som oficiálne 18 rokov, ale prakticky už od jeho začiatku. Niekto sa možno čuduje, toľko rokov na jednom mieste? Nuž, na jednom mieste ani veľmi nie…
Zažil som ešte staré Korzo na Štefánikovej ulici, prvé sídlo Korzára na Kováčskej, potom prišlo sťahovanie na Boženy Němcovej, odtiaľ na Letnú.
A v nej ešte neskôr nasledoval presun z jedného krídla budovy do úplne iného, kde sedíme teraz. Takže sťahovania som si užil až-až, žiaden stereotyp nehrozil…
Na terajšom mieste sa športové oddelenie pôvodne skladalo z dvoch prepojených miestností, ale tá druhá potom padla za obeť vybudovaniu menšej kuchynky, aby sme si my, korzáristi mohli dačo fajné prihriať aj v mikrovlnke a nemuseli to jesť na našich pracovných stoloch (zaprataných hŕbami novín a iných papierov).
Šporťácka “izbietka” Korzára tak teraz susedí s kuchynkou a stena je mimoriadne tenká.
Môžem teda zodpovedne prehlásiť, že som šťastný človek, lebo mne práca jednoznačne vonia (koľkí Slováci si to môžu povedať?). Najmä v čase obeda, keď sa v kuchynke striedajú hladní kolegovia ako na páse.
Kolegom však aj touto formou chcem odkázať, aby boli ostražití, lebo “Veľký brat” vidí všetko! Resp. ani nie tak vidí, ako počuje.
Kuchynka totiž často slúži redaktorom aj ako “telefónna búdka”, keď chcú mať pri telefonovaní svoje súkromie, aby ich nik nepočul.
Lenže “Veľký brat” z vedľajšej športovej redakcie počuje. Inak sa nedá, veď – ako som spomenul – stena je tenká.
A tak teda viem, kto z kolegov má aké problémy s deťmi, chorou mamou, kto sa kam chystá s kamošmi večer na pivko, či na akej téme práve pracuje. Skrátka, ako správny novinár, ja mám prehľad vo všetkom.
Marián Špacai, vedúci športového oddelenia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
