
História sa spravidla odvíja od momentu nula. História Korzára sa, aspoň v mojej hlave, začína v roku -3.
Tri roky pred vznikom Korzára vznikol denník Korzo. Tu sme sa stretli na pavlači rohovej budovy na Štefánikovej ulici. Skupina „ľudí z ulice“, do ktorej som patrila, z ktorých mali byť redaktori.
Patril k nej aj bývalý šéfredaktor Korzára Peter Bercik a neskôr aj súčasný šéfredaktor Jaro Vrábeľ.
Bolo to obdobie divokej novinárčiny, obdobie Mečiara a zločineckej SIS.
A my sme dostali prvý politický preplesk, keď nám jedného dňa došlo, že majiteľ Korza dobrovoľno-nedobrovoľne predal noviny aj s nami pravej ruke Mečiara – Rezešovi.
Boli sme osinou v ich zadku a okrem toho sa blížili dôležité voľby. Ak by nebolo Korza, nebol by ani Korzár. A toto bol práve ten moment, kedy sa o Korzári rozhodlo.
S odstupom času je už úplne jedno, kto akú úlohu pri jeho vzniku zohral.
Kto vymyslel tajný odchod celej redakcie z Korza, kto zavolal Alexejovi Fulmekovi, a kto zorganizoval šokujúci polnočný presun takmer štyridsiatich ľudí so škatuľami v náručí Vodnou a Kováčskou do budovy bývalého gymnázia, kde sídlila nová redakcia už Korzára.
Dôležité je len to, že vznikli noviny, ktoré dnes majú 20 rokov.
A ako bonus tí, ktorí sme boli pri tom, máme krásnu story pre vnúčatá. Príbeh vzniku novín, pod politickým tlakom a napriek štátnej moci, ktorému nebudú rozumieť.
V tej budove na Kováčskej – opäť bola rohová, v čudnej miestnosti, kde sa určite kedysi modlili mnísi, som ako zástupkyňa šéfredaktora Bercika prežila ďalšie tri roky.
A dlho som tomu nemohla uveriť, je to možné, že my robíme noviny? Tie noviny každý deň vychádzajú a každý deň si ich kúpi 30-tisíc ľudí?
A niektorí, a nie práve bezvýznamní, nám dokonca chodili gratulovať. Medzi inými aj prezident Michal Kováč.
Boli v mojom novinárskom živote aj ďalšie významné momenty. Odchod do SME, kde som mala byť tou, ktorá spojí Bratislavu so zvyškom Slovenska (nepodarilo sa, ale za pokus to stálo) a napokon návrat k regionálnej novinárčine v týždenníkoch MY, kde som doteraz. Ale na vznik Korzára, na to nemá ani jeden z nich.
Už nikdy som nezažila toľko odhodlania, súdržnosti, zápalu a spolupatričnosti. A aj strachu.
Ďakujem všetkým, ktorí pri tom boli a 30 tisícom, ktorí si na druhý deň kúpili Korzár, že som to mohla zažiť. Zmenilo mi to život.
Jana Paulovská, šéfredaktorka Týždenníkov MY
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.